Radíme vám, ako začať s pestovaním citrusových rastlín v našich podmienkach

Rudolf Pellionis Pán Rudolf Pellionis z Košíc, rodák z Dobšinej, na stránke Maj Gemer sa už viackrát predstavil ako skúsený pestovateľ exotických rastlín. Tentokrát sa podujal na podrobnejšie uverejnenie svojích skúseností, ktorými zaiste pomôže menej skúseným pestovateľom nielen na hornom Gemeri. Jeho príspevky odteraz nájdete na stránke v týždenných cykloch v rubrike Kútik citrusára. Očakávame, že sa aktívne pripojíte k nim aj vy.

Časť siedma

Iné subtropické rastliny

V prvom rade by som v tejto časti upriamil pozornosť čitateľov na pestovanie figovníkov, ktoré sú pestované aj v našich oblastiach, a to najmä v južných polohách Slovenska, kde sa darí pestovaniu viniča. Znášajú naše zimy do mínus 10 až mínus 12 stupňov Celzia.
Najprv si povieme niečo o samotnej rastline. Botanicky patrí do rodu FICUS a voľne rastie v oblasti Čierneho a Stredozemného mora. Pôvodne pochádza zo svojej pravlasti v južnej Ázii, odkiaľ sa rozšíril do mnohých subtropických oblastí. Je ich niekoľko druhov, ale až do takých detailov tu nezájdeme, len je potrebné spomenúť, že sú rastliny jednodomé a dvojdomé. V našich podmienkach pestujeme jednodomé, t.j. samoopeľovacie. Dvojdomé majú pomerne zložité opeľovanie a zabezpečuje ich osička, ktorá v našich podmienkach neprežíva. Figovník je opadavá rastlina, ktorá rastie v našich podmienkach a krovitá rastlina, avšak pri dobrých podmienkach rastie ako strom a vo svojej domovine dorastá do mohutných rozmerov podobne ako u nás orech. Plody má hruškovité, príjemnej chuti od fialovo čiernej farby až po žltú a samotné plody sú veľmi citlivé na prepravu pre svoju mäkkosť.
Podelím sa teraz o svoje skúsenosti s pestovaním tejto rastliny. Prvé rastliny figovníka som získal kúpou od pána Dziaka z Vranova nad Topľou v roku 1982. Kúpil som tri rastlinky, a to dve päťročné, kus za 150.- Kčs a jednu ročnú za 30.- Kčs. Bolo to koncom októbra, keď už rastlinky mali opadané listy. Odporúčal mi ich prezimovať v chladnej miestnosti, alebo v pivnici. Ja pravda nedočkavý, som predsa riskoval a jednu som v panelovom teplom byte zasadil do črepníka a tak sa stalo, že v decembri už rastlina mala listy a začala aj plodiť. Lenže málo vegetačného pokoja, priteplo, suchý vzduch, málo svetla, malo ten následok, že v januári začal vädnúť, opadali listy aj plody. Napriek tomu, že som ho dal potom v marci do pivnice, dôsledok bol ten, že rastlina uhynula až po samotný koreň. Neskôr v lete, keď som korene dal do pôdy, predsa len nahnal nové výhonky od spodku a rastlina sa v neskorších rokoch z toho šoku spamätala. Ponaučenie - rastlinka v prvom rade potrebuje vegetačný kľud! Viem však, že figovník na trvalom stanovišti niekde na chodbe, prezimuje aj s listami, ale teplota sa musí pohybovať do tých 10 stupňov Celzia.
Neskôr, keď som si namnožil ďalšie rastlinky, a to pomerne jednoducho odrezkami tak, že jednoročné výhonky, asi tak 10 centimetrové, dáme do ľahkého substrátu a udržiavame v stálej vlhkosti, veľmi rýchlo zakorenia, mal som teda v zásobe dosť rastlín na experimentovanie. Vysadil som najstaršie rastliny, a to jednu do skleníka a niekoľko do voľnej pôdy. V skleníku začala rastlina tak bujnieť, že zabrala takmer polovicu celého skleníka, ale pritom mala dve úrody do roka a to niekoľko kíl. Pre jej bujnosť som túto rastlinu zo skleníka tiež nakoniec vysadil do voľnej pôdy.
V Košiciach však väčšinou aspoň na pár dní klesá teplota v zime aj pod mínus 12 stupňov Celzia a tak sa stalo, že figovníky vysadené do voľnej pôdy namrzli až po samotný koreň a v budúcom roku aj keď znovu nahnali výhonky zospodu a nasadili plody neskoro v lete, nikdy nedozreli. Po tie roky, čo ich pestujem, boli zatiaľ asi 3 alebo 4 zimy také, že skutočne prezimovali bez namrznutia a vtedy bola na nich bohatá úroda. Keď však chceme mať úrodu vo voľnej pôde každoročne, odporúčam tento postup: rastlinku na jeseň, či už z pôdy alebo črepníka, dať na zimu do chladnej pivnice, alebo aspoň do skleníka. Pre rastlinu z pôdy je potrebné zakryť koreňový systém pieskom, alebo inou pôdou, aby nepreschol. Podľa poveternostných podmienok, keď nehrozia mrazy pod mínus 12, možno rastlinu vysadiť do voľnej pôdy. Robím to zvyčajne od konca februára do polovice marca. Asi v mesiaci júli až auguste sa dočkáme úrody, síce o niečo slabšej, ale predsa. Na jeseň, keď opadnú listy, koncom októbra rastlinu opäť vyberieme a zazimujeme. Tieto rastlinky takto zimované potrebujú časom jarný strih a pomerne hlboký, pretože konáriky po rokoch slabnú následkom zásahu do koreňového systému. Po omladení je rastlinka zasa pomerne plodná. Toľko teda z mojich skúseností s pestovaním figovníka.
Nabudúce si povieme niečo o ďalších rastlinách.

2. marca 2009

Rudolf Pellionis

(Pokračovanie o týždeň - Iné subtropické rastliny)

Doteraz uverejnené časti - Kútika citrusára