Nazretie do Pamätnej izby Pavla Emanuela Dobšinského v Slavošovciach
Obyvatelia Slavošoviec si vždy ctili svojho slávneho rodáka Na jeho rodnom dome je osadená pamätná tabuľa, odhalená pri 100. výročí jeho narodenia na veľkolepej národnej slávnosti v roku 1928. Záštitu nad pamätnou tabuľou prevzal vtedajší starosta obce p. Klenovič.
16. marca 1970 pri 142. výročí narodenia bol v obci slávnostne odhalený pamätník P. E. Dobšinskému a zároveň sa konalo aj slávnostné pomenovanie Základnej školy menom Pavla Emanuela Dobšinského. Slávnostné odhalenie pamätníka, ktorého autorom je akademický sochár Dušan Dzurek z Bratislavy, vykonal prof. Ján Čajak ml. spolu s riaditeľom školy Milanom Sajenkom, ktorý zároveň od zástupcu ministerstva školstva prevzal dekrét o používaní čestného názvu školy. V tomto roku bola v rodnom dome P. Dobšinského zriadená jeho Pamätná izba.
Slavošovce si v roku 1978 pripomenuli aj 150. výročie narodenia rodáka za účasti skoro 2000 občanov. Na oslavách sa zúčastnila delegácia ministerstva kultúry SSR, Matice slovenskej, Gemerskej vlastivednej spoločnosti z Rimavskej Soboty a predstaviteľov okresu. Bola otvorená výstavka "Čarovný svet rozprávok" a výstava Dobšinského kníh a ilustrácií našej a zahraničnej prekladovej produkcie, ktorú uviedol spisovateľ a riaditeľ vydavateľstva Mladé letá PhDr. Rudo Moric. V rámci osláv bola v rodnom dome reinštalovaná Dobšinského pamätná izba. Okolo pamätníka v areáli školy bol vytvorený park, ktorý podľa návrhu Ing. arch. Manola Kančeva zriadili a upravili za pomoci národného výboru vtedajší učitelia. V parku sa nachádzajú kvety, ruže, okrasné dreviny a stromy, dotvárajúce zátišie rozprávkara P. Dobšinského. Sú tu vysadené lipy, symbolizujúce slovanstvo, tuja mlyňanská, breza ako symbol panenstva, jaseň, ktorého koreňov sa stránili nečisté sily a zmije, javor, z dreva ktorého si naši predkovia zhotovovali hudobné nástroje a ktorý vnímavo načúva zvukom prostredia, ale aj borovica, šíriaca lesnú vôňu pripomínajúcu okolitú prírodu. Druhý deň osláv sa konal v Drienčanoch.
Aj pri 180. výročí narodenia, ktoré nás v marci 2008 očakáva, okrem slávnostného zhromaždenia účastníkov osláv, spoločnej prehliadky Pamätnej izby, kladenia vencov k pamätníku Dobšinského bude odhalený reliéf Pavla Dobšinského, ktorého autormi sú akademický maliar Roman Rembovský a rezbár Rudolf Pažitka ml. Oslavy budú pokračovať slávnostnou akadémiou v kultúrnom dome, kde sa bude konať aj výstavka výtvarných prác pod názvom "Dobšinského rozprávky očami detí". Účastníkom osláv sa do rúk dostane skladačka, v ktorej okrem informácií a príloh sa dozvedia aj o histórii najstaršej papierne, ale aj obce Slavošovce, ktorej 690. výročie si v mesiaci jún pripomenieme.
Pamätná izba Súbor inštalovaných predmetov a dokumentov dnes plní výchovné a náučné poslanie v duchu odkazov predkov "Čo starí pamätajú, mladí zachovajú". V pamätnej izbe sa k návštevníkom prihovára doba, v ktorej žil a tvoril Dobšinský. Jeho rozprávky dodnes zbližujú deti celého sveta, majú ich rady všetky deti, to ich spája a tým je jeho odkaz stále platný. Na Dobšinského rozprávkach sa učia poznávať sily dobra, skromnosť a pracovitosť. To im pripomínajú "Pamodaj šťastia lavička", "Veštec", ale aj iné, ktoré im zároveň pomáhajú uvedomovať si, že zlé sily, ktoré predstavujú čerti, šarkany, ježibaby, ale aj zlí ľudia, stíha vždy trest.
Krátky prehľad histórie obce Materiál regionálneho charakteru Hneď vedľa vitríny Rozprávkové Slavošovce Ukážky dobových listín Dva vzácne obrazy - portréty Čelná vitrína umiestnená medzi oknami tiež pripomína dobu spisovateľa a rozprávkara. Za dômyselnou pavučinou s pavúkmi sú v nej inštalované časti odevov, ženské a mužské súčasti krojov, kamizoly a kožušteky vyšívané ornamentami z nášho prostredia. Sú tu ukážky dobovej keramiky, krčahy s letopočtom minulého storočia, mliečniky, žochtáre, výrobky zo skla, fľaša a poháriky (porcióšky), ale aj ukážky sviatočných koláčov. Všetko to má názov Zaprášená história.
Medzi vzácnosti Aj ďalšie nainštalované panely približujú život rozprávkara a folkloristu ukážkami z jeho literárnej tvorby. Jeho myšlienky obsahuje panel s nasledovným textom: "Náš národ je ešte len v čítaní, ktorý mliekom kŕmiť treba, aby záživnejším pokrmom privykol. Povesti držím za to mlieko, ktoré našim Slovákom šmakať bude a pri ktorom si čítanie vôbec obľúbi a i naďalej k slovenským knihám privykne".
Časť vystavených reprodukcií Prehliadka expozície pokračuje Nakoniec nasleduje zápis do pamätnej knihy, kde sú od r. 1970 zápisy návštevníkov, detí, učiteľov, ale aj rôznych osobností. Po ich prečítaní, pochopíme ako si verejnosť váži osobnosť Dobšinského, ale aj zmysel a návratnosť vynaloženej práce, ktorá prináša poznanie priemerne 500 návštevníkom ročne
Vážení návštevníci PaedDr. Milan Sajenko, kronikár - Ing. Štefan Bašták, starosta obce
Uprostred obce Slavošovce v hornom Gemeri sa nachádza aj jeden výnimočný dom, v ktorom sa 16. marca 1828 narodil najznámejší slovenský zberateľ a vydavateľ ľudových rozprávok, folklorista, spisovateľ, básnik, prekladateľ, publicista, redaktor, literárny historik, pedagóg a evanjelický kňaz Pavol Emanuel Dobšinský.
Poznať bližšie jeho život možno najmä v Slavošovciach a Drienčanoch, dvoch gemerských dedinách. Pavol Dobšinský vo svojich prácach používal pseudonym Slavoj Drienčanský, čím určil nielen miesto svojho rodiska, ale podvedome aj miesto svojho skonu a posledného odpočinku. Zomrel v Drienčanoch 22. októbra 1885, kde je aj pochovaný.
Pavla Emanuela Dobšinského v Slavošovciach sa nachádza v jeho rodnom dome, pred ev. a. v. farou v blízkosti kostola. Zriadená bola v roku 1970 z miestnych zdrojov a prostriedkov a v r. 1978 bola reinštalovaná Baníckym múzeom v Rožňave. Jej dnešná podoba bola dotvorená vďaka pochopeniu, spolupráci a iniciatíve Obecného zastupiteľstva, Obecného úradu, starostu obce Ing. Štefana Baštáka, prednostky OcÚ Lýdie Klobušníkovej a kronikára, vedúceho Pamätnej izby P. Dobšinského PaedDr. Milana Sajenka v júli a auguste 1995 a v rokoch 2003-2008. V prítomnosti je v rodnom dome P. Dobšinského expozícia inštalovaná v 6 miestnostiach.
víta návštevníka vo vstupnej miestnosti, kde sú aj údaje o Dobšinskom a úryvok z básne A. Sládkoviča Nehaňte ľud môj o význame povestí, ktorým Dobšinský venoval toľkú pozornosť: "Počuješ bájne hlasy povestí? Hovoria tie, keď čas čuší, zázračný z nich on svet má vyviesti, budúci svet v nich on tuší". Sú tam portréty zakladateľky papierne Johanky Gyürkyovej, Janka Čajaka, kapitolky z histórie obce od Ladislava Bartholomeidesa zo začiatku 19. storočia, údaje o zakladateľoch papierne.
je sústredený v ďalšej miestnosti a je doplnený dobovými predmetmi a nástrojmi používanými v minulosti, napr. zbenka-mútnica, ktorá sa používala pri mútení smotany na maslo. Uprostred miestnosti na vyvýšenom pódiu sú nainštalované predmety z domácnosti starých rodičov. To všetko pripomína dobu, v ktorej žil a tvoril P. Dobšinský. Z dobových predmetov pri vstupe do miestnosti zľava sa vo vitrínke nachádzajú napr. banícke kahance z neďalekej Ochtinej, pripomínajúce 16.-18. storočie. Je tu aj visiaci zámok - klatka ako doklad šikovných rúk remeselníka zo 17. storočia, žehlička "biglajz" na drevené uhlie, školská tabuľka, na ktorú sa písalo ešte griflíkom, či decimálna váha z 18. storočia, bodák z revolučných rokov 1848-49, česák na ľan, ako aj starobylé kľúče od komôr, ostroha, železný mažiar, koliesko na krájanie známeho gemerského jedla - pirohov, dobová plechová škatuľka na odkladanie gombíkov, na cverny, alebo aj písacie potreby.
vľavo stojí liatinový mažiar zo známych gemerských zlievární, pripomínajúci 15.-16. storočie. Býval umiestnený na kostolnej veži, obsluhoval ho určený odborník na streľbu (kanonýr), prípadne vojnový veterán, ktorý ho naplnil strelným prachom a nálož odpálil koncom rozžeravého drôtu. Výbuch oznamoval začiatok slávnosti v obci, hostiny - kermeš a pod. Je tu nainštalovaný aj iný dobový, národopisný a dejepisný materiál. Okrem spomínaného aj dobová keramika, taniere, krčahy, džbány, aj postava ženy - tkáčky pri krosnách, vedľa stojaceho muža v sviatočnom obleku - bričesy, kamizol, kabátik, čižmy a klobúk - pod pazuchou s modlitebnou knižkou. V miestnosti sú zachované schody na pôjd, s nainštalovanými a na stene rozvešanými artefaktami.
je názov miestnosti, kde návštevníkov privíta sediaci Jano s knihou rozprávok a zlá ježibaba. Tu možno nadobudnúť poznatky o životných peripetiách Dobšinského, o miestach kde študoval a pôsobil ako kazateľ, vrátane s nainštalovanými erbami miest jeho pobytu. Návštevníci si tu môžu pozrieť vystavený rukopis vlastného životopisu P. Dobšinského, ktorý si napísal počas svojho pôsobenia na fare v Rožňavskom Bystrom, kde na pamiatku jeho tamojšieho účinkovania je na ev. kostole umiestnená pamätná tabuľa. Kópiu životopisu z fary pri 175. výročí narodenia venoval tejto expozícii terajší starosta obce Rožňavské Bystré Ján Babič. Táto časť expozície plní funkciu informatívnu, formatívnu a materiálnu. Tu si žiaci môžu vypočuť úryvky z tvorby Dobšinského (okolo steny sú lavičky pre deti menšej triedy) a dá sa tu odučiť improvizovaná vyučovacia hodina.
od 17. storočia, dokumentujúce pomery minulých storočí, ďalšie vystavené pramene, zborníky, články publikované Gemerskou vlastivednou spoločnosťou, ukážky z tvorby Dobšinského sú umiestnené v pôvodnej malej miestnosti. Sú tu aj reprodukcie niektorých listov písaných Dobšinskému od A. Sládkoviča, M. Hrebendu, ale aj prejavy, ktoré odzneli na vedeckej konferencii v Rimavskej Sobote a sú venované odkazu Dobšinského. Ďalšie panely sú venované jeho študijným rokom v Rožňave, Miškovci a Levoči a jeho pôsobeniu ako pedagóga v Banskej Štiavnici, ako aj rodnému domu, spomienkovým slávnostiam v obci a odhaleniu pamätníka v areáli školy. Návštevníkovi sa takto priblížia aj ďalšie, i neznáme údaje o živote Dobšinského, ale aj slávnostné udalosti, konané na jeho počesť spolu s fotodokumentáciou všetkých osláv jubileí P. Dobšinského od r. 1970. Na pravej strane v ďalších vitrínach je zaznamenaná stručná história obce, farebné fotografie a olejomaľby miestneho kostola, začiatky ktorého spadajú do roku 1395, jeho interiér s barokovým oltárom, kazateľňa (kanceľ) a kamenná krstiteľnica. Nachádzajú sa tu aj portréty Jána Kollára, Andreja Sládkoviča, rôzne rozprávkové námety, stará dubová lavica a truhlica nevesty od Tomesa (U Baráta) z r. 1843 aj s dobovou výbavou.
predstavujúce P. Dobšinského a jeho manželku Adelu, rod. Medveckú, sestru spisovateľky Terézie Vansovej, ktorých autorkou obrazov je akademická maliarka Zuzka Medveďová z Bratislavy sa nachádzajú v hlavnej miestnosti, v ktorej sa Dobšinský narodil. Čelne nad vitrínou medzi oknami je aj ojedinelý vzácny portrét Dobšinského. Pochádza z Juhoslávie od žijúcich potomkov. Obrazy a portrét venovala obci rodina Čajakova z Bratislavy. Hneď vedľa vstupného panelu vľavo sa nachádza erb Slavošoviec, znázorňujúci patróna obce sv. Gála.
z osobných predmetov P. Dobšinského patrí originálna orientálna fajočka zo slonovej kosti s púzdrom, ktorú používal do posledných dní svojho života na fare v Drienčanoch. Pochádza z pozostalosti rodiny prof. Jána Čajaka ml., ktorá ju do zbierky venovala spolu so vzácnymi portrétmi. Súčasťou expozície sú aj ľudové výšivky zo Slavošoviec, hlinená keramika, ale aj ďalšie úžitkové predmety, umiestnené na pódiu uprostred miestnosti. K nim patrí aj dobová polička na knihy, v ktorej okrem cirkevnej literatúry a spevníkov, sú vystavené aj diela Dobšinského. V miestnosti sa v ďalšej vitríne nachádzajú dokumenty o histórii obce, publikované pri príležitosti 600 ročného jubilea prvej zmienky o kostole.
a článkov patrí čestnému občanovi Slavošoviec prof. Jánovi Čajakovi ml., ktorému Dobšinský bol nevlastným starým otcom. Pripomína nám ho krátky životopis v článku, ktorý vyšiel pri príležitosti jeho nedožitých 85. narodenín v roku 1980 a aj jeho bronzová plaketa. Z jeho literárnej tvorby možno pripomenúť diela "Zypa Cupák", "Zuzka Turanová", "V zajatí na Holíčskom hrade" a jeho posledné dielo "Miscellanea". Jeho tvorba dosiaľ slúži ako podklad k scenárom v rozhlasovom a televíznom vysielaní.
otvorením zlatým kľúčom do Trinástej komnaty s rozprávkovou tematikou, zvukovými efektami, svetelnou reťazou, predstavou kráľa a rozprávkových bytostí, ktoré v krajine, kde sa voda sypala a piesok sa lial ožívajú v predstavách najmä najmladších návštevníkov.
veríme, že Vás pamätná izba spolu s výkladom a ukážkami zo života a tvorby nášho slávneho rodáka zaujala. Pokúsili sme v nej priblížiť dobu a prostredie, v ktorom Pavol Emanuel Dobšinský žil a tvoril.