Štafetový kolík neste s hrdosťou, pomôžte a podajte ďalej, sme predsa ľudia

Rožňava možno už trochu zabudla na svojich dvoch autorov - Rudolfa Pažítku a Egona Tomajka. Ostatný spoločný projekt s bohatým programom a prezentáciou knihy Dišpečing božích mlynov sa v Obchodno-kultúrnom centre uskutočnil už pred viac ako piatimi rokmi. Medzitým sa síce stretli pri výstave Rudových výtvarných diel, ale teraz je tu nová výstava a nová kniha. Všetko najdôležitejšie sa udialo v Galérii Baníckeho múzea v piatok, 20. marca 2009, v piatok o piatej. Že to bol prvý jarný deň, je možno náhoda, rovnako ako to, že sa s ním spája nádej. V tomto prípade nádej, že sme neprestali byť ľudmi.
Pred rokom, presnejšie 6. marca 2008, sa odohrala tragédia a Rudov rodinný dom vyhorel. Mnohí by zalomili rukami a možno by sme ich v tom geste našli aj dnes. Ale to nie je Rudov prípad. Keď si zrátal škody, najviac ho mrzeli tie "duchovné". Knihy, platne, cédečka, ktoré sa z rumoviska nedali zachrániť a tak sa v jeho hlave pomaly začal rodiť projekt, ktorý dostal pomenovanie "Minulosť stratená v budúcnosti", pretože to je smer, ktorým sa Rudo díva. Normálne chlapsky zatúžil mať aspoň svoje básničky a obrazy v knihe. Spojil sa s Romanom Rembovským a pripravil výstavu, ktorá, chtiac - nechtiac má pripomínať udalosti spred roka. Stretli sa na nej profesionál s amatérom, ktorí majú predsa len čosi spoločné. Vidia svet farebne a cítia vášeň pre to, čo robia. Dvojicu dopĺňajú diela ďalšieho Rudovho priateľa Fera Guldana, ktorý vystavuje sériu prác s rožňavskou tematikou.
Foto: inforoznava.skFoto: inforoznava.skSkôr, než sa stovka zvedavých divákov vybrala po expozícii, prišli si na svoje milovníci poézie a hudby, pretože piatkový večer bol multimediálny. Egon Tomajko najprv naznačil všetko najdôležitejšie, prečítal texty zo svojho cyklu "Z čierneho denníka z roku 2004", niekoľko starších Rudových textov a potom už poprosil krstných rodičov novej knihy "... som predsa človek" - prvú dámu slovenského folku Zuzanu Homolovú a šéfa vydavateľstva Hevhetia Jána Sudzinu, aby ju uviedli do života. Symbolicky sa tak stalo kojeneckou vodou, pretože z kočíka nasával atmosféru podujatia aj Egonov päťtýždňový syn Jakub. Potom už znela v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave hudba a spev, o ktoré sa okrem krstnej mamy Zuzany postarali aj Samo Smetana a Miloš Železňák.
V novej knihe nájdete to najlepšie z Rudových predchádzajúcich zbierok a niekoľko novších, premiérových textov, ktoré naznačujú stálosť Rudovej poetiky inšpirovanej ľudovou kultúrou, vlastným intímnym prežívaním a tiež hudbou a výtvarnom. Mimochodom, ako ilustrácie slúžia v knihe aj fotografie Rudových prác, ktoré zhltol oheň.
Egon Tomajko predstavuje v novej spoločnej knihe cyklus denníkových zápiskov z temného životného obdobia a tiež niekoľko solitérov, ktoré vychádzajú prvýkrát. Ako zrelý muž v nich dodáva, že "niekedy v živote je lepšie zostať stáť, aby sa to pohlo".
Pod príjemný zážitok z listovania v knihe sa postaral Lucián Cmorej z ABC štúdia zo Spišskej Novej Vsi.
Ak ste tam neboli, o čosi ste prišli. O nevšedný zážitok, v ktorom sa spájalo umelecké slovo, hudba a výtvarné umenie.
A ešte čosi. Názov knihy "...som predsa človek" nie je náhodný. Ani Rudo ani Egon o tom nepotrebujú presviedčať. Skôr ich potešilo, ako to Rudo zažil na vlastnej koži, že sú ešte na svete ľudia, ktorí dokážu nezištne podať pomocnú ruku človeku v núdzi. A že táto choroba sa šíri. Môžeme ju volať "štafetový altruizmus". Ak sa k vám dostane ten pomyselný štafetový kolík, neste ho s hrdosťou, pomôžte a podajte ho ďalej.
26.3.2009

Ján Medveď