Taký je Rudolf Pažítka, autor predpovede možnej minulosti

Rudolf Pažítka z RožňavyAj náš horný Gemer obývajú ľudia obdarení nevšednou láskou nielen k svojmu rodnému kraju, ale i talentom a zručnosťou i múdrosťou prevyšujúcou svojich vrstovníkov. Tento kraj je však natoľko skromný, že o našincoch sa dozvedáme veľmi zriedkavo v rôznych médiách vyžívajúcich sa skôr v žabomyších vojnách politikov a iných celebrít, a veru málo miesta ostáva v nich pre takýchto nevšedných ľudí.
Medzi takýchto Gemerčanov sa zaradil aj Rudolf Pažítka, rodák i obyvateľ Rožňavy. Pred pár dňami – 14. júna 2008 - sa dožil pekných 50 rokov. A veru doteraz ani neviem, ako ich oslávil. Keby som vám ho mal predstaviť, tak musím o ňom napísať, že vyštudoval Strednú lesnícku školu v Prešove a pôsobí ako lesník v Slavošovciach. Žije a tvorí v Rožňave a jej prekrásnom okolí. Píše poéziu, venuje sa výtvarnej tvorbe a bol vlastníkom jedného z najkomplexnejších archívov slovenskej populárnej hudby 60 a 80 rokov. Pred dvomi rokmi v sále alternatívneho divadla Actores v Rožňave jeho dlhoročný priateľ Egon Tomajko ho predstavil ako básnika, hudobníka i výtvarníka. V ten večer, ktorý sa niesol v netradičnom spojení viacerých umeleckých smerov pán Pažítka prezentoval svoju výstavu obrazov maľovaných na drevo. Prečo to práve teraz spomínam? Rožňavská mestská televízia 11. marca odvysielala túto správu: V nedeľu 9. marca 2008 v Rožňave prišla 4 členná rodina o strechu nad hlavou. V nedeľu večer krátko pred 18 hodinou začal horieť rodinný dom na Tehelnej ulici v Rožňave. V dome sa v čase vypuknutia požiaru nachádzali 3 osoby. Nakoľko sa dym a oheň začali rýchlo šíriť po celom dome, boli nútení vyskočiť von balkónom. Dcéra majiteľa bola prevezená rýchlou zdravotníckou službou do rožňavskej nemocnice, kde bola hospitalizovaná. Našťastie sa jej nič vážne nestalo. K požiaru boli privolaní hasiči z Rožňavy a Dobšinej. Celkovo ich bolo do zásahu zapojených 12. Z hasičskej techniky bolo využité všetko, čím rožňavský hasičský zbor disponuje. Plamene ohňa, ktoré šľahali z prízemia až na strechu poschodia, boli hasené niekoľko hodín. Úplne sa hasičom podarilo oheň zlikvidovať až okolo 4-tej ráno. Po požiari zostala v interiéri domu hotová spúšť. Okrem strechy zhorelo takmer všetko, čo sa nachádzalo na prízemí a poschodí. Starožitný nábytok, zbierky obrazov a CD nosičov. Majiteľom domu ponúklo pomoc niekoľko susedov i mesto Rožňava.
Ani sa mi veriť nechcelo, že dom, o ktorom sa v správe hovorilo, bol domom práve toho Rudolfa Pažítku, s ktorým som iba pár dní predtým hovoril v súvislosti so 180. výročím narodenia známeho slovenského zberateľa ľudových rozprávok, spisovateľa a evanjelického farára Pavla Dobšinského. Len čo osadili v Slavošovciach pamätník tomuto velikánovi, ktorý pochádza z dielne výtvarníkov Romana Rembovského a Rudolfa Pažítku mladšieho, syna spomínaného Gemerčana, a prostredníctvom neho som mohol predstavit návštevníkom webovej stránky Maj Gemer ich spoločné dielo, musela rodina Pažítkovcov na druhý deň přežívať takúto ťažkú situáciu. Zhorel im dom, ktorý slúžil rodine nielen ako bežný obytný priestor, ale jeho priestory vlastnili, ako som už spomínal, nebývalú zbierku cenného starožitného nábytku a, okrem iného, tiež najrozsiahlejšiu zbierku slovenskej hudobnej scény 60. až 80. rokov. Okrem platní, cédečiek a DVD s hudobnou tematikou mal vyučený lesník Rudolf Pažítka doma aj zbierku starých gramofónov z čias druhej svetovej vojny a zbierku bonsajov. To všetko je už minulosťou.
Napriek tomu sa Rudolf Pažítka nevzdáva. Pomocnú ruku mu podávajú susedia, známi i mesto a za ich pomoci obnovuje svoj zhorený dom. Keď sme sa nedávno rozprávali o tom, aké cennosti vlastní Gemer, nezabudol pripomenúť, že ďalšou cennosťou sú obyčajní ľudia, žijúci v tomto krásnom, ale drsnom kraji. O pár dní bude jeho dom v takom stave, ako pred 9. marcom. Aj keď budú v ňom chýbať spomínané zbierky, jeho slová o statočných gemerských ľuďoch mu budú pripomínať obnovené časti jeho domu, na ktorých sa podieľali rôznou pomocou potrebnou pre neho v tak ťažkej chvíli. Pred dvomi rokmi sa v košickom denníku Korzár takto k svojej záľube vyznal: "Bonsaje, hudba, básne, to všetko sú koníčky, ktoré so mnou ostanú, zdá sa, celý život. Jediný umelecký smer, v ktorom mám vzdelanie, okrem toho lesníckeho, je výtvarná tvorba. Tú som absolvoval v ľudovej škole umenia. Maľovanie je pre mňa relax. Vyzerá to tak, že robím zo všetkého trocha. Som však presvedčený, že človek nemusí byť supertalent, aby v živote niečo dokázal. Poznal som mnoho ľudí s obrovským talentom, no utopili ho v alkohole a dnes sú z nich trosky. Netreba byť super, treba len vydržať a robiť to, čo vás baví.", myslí si R. Pažítka.
Keď som otvoril kazetu, ktorú mi poslal, s DVD nahrávkou jeho prezentácie spomenutej v úvode príspevku, dýchal na mňa dym zo zhoreniska domu Ruda Pažítku. Niečo sa mu predsa len podarilo zachrániť pred ničivým požiarom, aby aspoň ono bolo svedkom jeho predchádzajúcej tvorby. Zachránili sa i niektoré dokumenty o jeho výtvarnej činnosti v podobe fotografií. Preto vám ich môžem aspoň takto sprostredkovať, aby ste sa presvedčili, že gemerské výtvarné talenty to nemajú na ružiach ustlané, ale poctivá a dôsledná práca prináša svoje ovocie v rôznych podobách.
Ondrej Doboš

__________________________________________________________________

Môj príspevok k článku:

Nižšie do rámčeka môžete pridať svoj názor k obsahu článku, alebo napísať odkaz, či otázku.