Danka Velďáková svoje kvality potvrdila na halových majstrovstvách sveta v Dohe

Na XIII. halových majstrovstvách sveta v atletike v katarskej Dohe bolo medzi ženami zastúpené aj Slovensko. Danka Velďáková, rodáčka z hornogemerskej Pače, splnila ostrý limit a kvalifikovala sa v trojskoku aj do finále. Nakoniec obsadila veľmi pekné šieste miesto a ako aj na facebooku jej to pripomenul jeden z jej obdivovateľov, v dôležitých súťažiach sa neustále zlepšuje vždy o dve miesta. V Berlíne to bolo ôsme, a teraz šieste miesto. S otáznikom sa jej pýtal, ako to bude tohto roku v Barcelone.
Pred návratom na Slovensko som požiadal Danku, aby sa s niektorými dôležitými okamihmi podelila aj prostredníctvom stránky Maj Gemer, čo prijala veľmi vďačne.

- Dobrý deň, Danka! Ešte raz Vám gratulujem ku krásnemu umiestneniu na HMS. Vidím, že som nebol sám kto Vám gratuluje tu na facebooku, ale že mnoho ľudí Vás nielen sledovalo, ale i poďakovalo sa za Vaše vybojované 6. miesto v trojskoku. Aj keď ste s výkonom krátko po súťaži neboli spokojná, predsa to bol pekný výkon a s reprezentáciou ste nakoniec iste boli spokojná. Keďže Vás sledujeme aj my Gemerčania a sme na Vás hrdí, chcem Vás požiadať o vyjadrenie Vašich pocitov, predsavzatí i skúseností, ktoré ste získali na tomto svetovom podujatí, aj prostredníctvom webstránky Maj Gemer.
Tu sú jej prvé vety krátko po prílete do Košíc, kde aj so svojou sestrou Jankou momentálne bývajú.

- S halovými majstrovstvami sveta v Dohe som nesmierne spokojná. Už hneď v kvalifikácii som sama sebe potvrdila, že som na tento šampionát odišla s vynikajúcou formou. Hneď prvým pokusom som skočila 14,25 a tým som prekonala o 5 cm kvalifikačný limit, ktorý mi zabezpečil priamu účasť vo finále. Finále bolo hneď na druhý deň. Cítila som sa výborne. S výkonom 14,18 m som nebola až tak veľmi spokojná, lebo som sa odrazila cca 10 cm pred doskou, čiže čistý skok bol na hranici 14,30 m. Snažila som sa ďalej bojovať. Zastavila ma však bolesť priťahovača neodrazovej nohy. Ešte v poslednom pokuse som zabojovala, ale technicky to nebol najlepší skok a bolo z toho „len“ 14,13 m.

Veľmi som si priala, aby tam skákala aj moja sestra Janka, lebo tento povrch, ktorý tam bol, by určite vyhovoval aj jej a mohla využiť formu, ktorá jej evidentne stúpala. Mohli sme sa cítiť určite lepšie. Veď každý vie, že dvojičky netreba rozdeľovať, že sa dokážu podporiť najlepšie. Ale teraz už netreba plakať, ide sa ďalej a už teraz sa obe začíname chystať na ME do Barcelony, ktoré nás čakajú v letnej sezóne.

- Chcel by som sa Vás opýtať, ako je to konkrétne u Vás - športovkyne s uvedomením si známeho "odkiaľ človek prišiel a kde patrí". Mám na mysli predovšetkým to, že či pri medzinárodných súťažiach rezonuje u Vás len Slovensko, alebo aj Gemer?

- Na majstrovstvách sveta, alebo Európy sa väčšinou spomína Slovensko ako také, ale niektorých zaujíma, v ktorom meste žijem, alebo kde som vyrastala. Ak takáto otázka padne, väčšinou spomíname našu rodnú dedinku Paču, opisujeme krásy jej okolia. A niekedy padne otázka na Košice, alebo iné mesto. Závisí to od daných ľudí. A ja som rada, že im môžem o Slovensku povedať čo i len slovko. :-)

Ďakujem Danke Velďákovej za jej milé slová a želám jej, aby sa aj so sestrou Jankou v Barcelone posunuli zase o niekoľko miest vyššie a potvrdili svoje výkony. A čo na úplný záver? V bodovom hodnotení skončila v Dohe dvojčlenná slovenská minivýprava (D. Velďáková - Dmitrij Vaľukevič) so ziskom 5 bodov na 33. mieste spomedzi 149 krajín, čo nie je najhoršia vizitka, keď za ňou skončilo napríklad Taliansko, Rumunsko, Maďarsko či Turecko.
17.3.2010

Pripravil Ondrej Doboš,
fotografie: archív Ing. D. Velďákovej