Vďaka Ti, Bože, za mojich „starých“, niečo im tak trochu závidím

Naši starí otcovia ...

Bašík Kašai z Rožňavského Bystrého už nežijú, ale každý deň sa tešili zo svojej fajky naplnenej kvalitným tabakom - sa ešte dokázali uživiť prácou svojich rúk na svojom grunte
- pili vodu z prameňa, či studne, chemicky neupravenú
- jedli ovocie neošetrené chemicky, dozreté v sezóne a na koreni
- slivkový, malinový a z lesných jahôd lekvár bol lekvárom, pivo pivom a slivovica slivovicou bez E-čok a prírode podobných farbív, či aróm, med medom bez pančovania cukrom
- jedli nerýchlenú zeleninu, zemiaky obsahovali 20 % škrobu
- jedli mäso bravčové, hovädzie, kozie, ovčie a z hydiny – neanabolikované, nehormónované a neantibiotikované, nekŕmené kostnou múčkou a inými abnormalitami, neotrávené stresovými hormónmi z veľkochovu v betónových koncentrákoch
- siali a žali svoje obilie, nemorené chemicky a už vôbec nie geneticky upravované
- piekli z neho chlieb, kde aj siedmy z bochníkov, upečených v sobotu, jeden na každý deň, chutil tak ako ten prvý a neskysol, neplesnel
- maslo sa mútilo zo smotany z kravského mlieka a cmar bol liek, mlieko voňalo, bolo neodtučnené a v džbáne skyslo
- obliekali sa do ľanu, vlny a konopí a nemali exémy, kroje boli odskúšané generáciami, obuv bola kožená a vydržala roky
- zbierali si a sušili bylinky a čaje boli chutné a účinné
- nepresládzali si život a soľou šetrili, pražili, piekli a smažili na bravčovej masti, martinská hus bola pojem, husacia masť aj liek
- vajíčka sliepok mali žĺtka žlté, s tými dnešnými by Michellangelo Sixtínsku kaplnku ťažko vymaľoval a určite by maľby dlho nevydržali
- spávali na slame, ktorú menili každé leto, na rozdiel od dnešných molitanových madracov mali lôžko podstatne ekologickejšie, nehovoriac o spaní v sene na humne ...
- deti si ich vážili, zdravili ich a ich rozprávaniu načúvali
- obišli sa bez auta, telefónu či rádia a televízie a na rozdiel od pop music ich folklór obveseľoval a obohacoval
- domy mali drevené, či z nepálených tehál a kúrili si drevom, z ktorého na nich žiarilo slnko spred 50 i viac rokov, v zime v nich zima nebola a v lete v nich nebolo horúco
- riadili sa skúsenosťami, odskúšanými generáciami predkov a nepachtili sa za celebritami a módnymi výstrelkami, rebrinák s jarmom sa dedil a prešiel veru inakšími off-roadami ...
- drevo ťažili s rešpektom voči biocyklom a účelovo, horu nepľundrovali
- v nedeľu nepracovali a chodili do kostola, nepotrebovali štruktúrované CV a imidž im naozaj bol nanič. Advent bol adventom, fašiangy fašiangami, pôst pôstom, dožinky dožinkami a púť púťou, ich život mal rytmus, remeselník bol remeselníkom, sedliak sedliakom a dopĺňali sa, učiteľ deti učil – vedomostiam pre život.

Svojich predkov mám v hlbokej úcte a viem o čom tu hovorím. Prvá prastará mať mi zomreli až keď som mal štrnásť, posledná, tretia zo štyroch možných, umreli pár mesiacov po narodení mojej prvorodenej dcéry a prastarý otec, dvakrát ranený v Prvej vojne, mi umrel keď som mal 25. Staré mamy sa dožili 80-ky, starí otcovia 75, otec a jeho súrodenci i moja mať – všetci sú „školovaní“. Starí rodičia to zvládli.
Vďaka Ti, Bože za mojich „starých“, niečo im tak trochu závidím a veľa toho obdivujem. Mali rozum, cit, vieru i mieru. A najmä - POKORU. Boli chudobní, ale dali mi toho nesmierne veľa. Nech odpočívajú v pokoji v gemerskej zemi.

V Bratislave, 17. júna 2008, Ján Kekeňák
Foto: Ondrej Doboš