Sestry Velďákové začínali s gymnastikou, aby presvedčili atletickými disciplínami

Na slávnostnom otvorení XXIX. letných olympijských hier v Pekingu 8. augusta 2008 ste medzi našou delegáciou márne hľadali slovenské dvojičky Danku a Janku Velďákové. Gemerčanky z Pače, obce neďaleko Rožňavy, spolu so skupinou slovenských atlétov a atlétok pred olympijskými pretekmi využili aklimatizačné sústredenie v Japonsku, aby sa tak lepšie pripravili na zápolenia na Národnom štadióne. Olympijská dedina ich privíta 11-eho augusta.
Telefonicky som sa spojil s mamou čerstvých inžinierok ekonómie, ktorá už od slávnostného otvorenia LOH intenzívnejšie myslí na svoje dve dievčatá. Veď dostať sa na toto podujatie, ako sama prízvukuje, nebýva jednoduché pre mnohých našich športovcov. Keď sa tam dostanú dvojičky a každá v inej disciplíne, i keď príbuznej, svedčí o ich veľkom talente a na naše pomery aj nebývalých výkonoch.
Pani Margita Velďáková mi ochotne vysvetľuje, že ich začiatky boli všelijaké. Chudučké a tenučké dievčatá síce upozorňovali na seba svojím pohybom a neposednosťou aj starú mamu, ale našťastie si ich už od prvého ročníka na základnej škole v Krásnohorskom Podhradí všimla učiteľka telocviku a zaradila ich medzi dievčatá trénujúce športovú gymnastiku. Aj keď ich rodičia v tomto smere povzbudzovali a trénovali premety s nimi doma ako vedeli - i pomocou metiel na perinách, nakoniec predsa neostali pri gymnastike, ale pokračovali ako 8 ročné v atletickom klube v Rožňave. Trénovať síce mohli, ale súťažiť až o rok, pretože boli o rok mladšie, ako sa žiadalo. Tréner mal hneď na nich iné nároky, najmä keď jedna z nich v takom mladom žiackom veku dokázala zabehnúť po ceste vzdialenosť z Rožňavy do Betliara, a druhá vyhrala jeden z pretekov, čo naznačovalo, že viac dosiahnu predsa len v atletike.
Spokojnosť zavládla u Velďákovcov, keď v siedmom ročníku ZŠ obidve sestry zvládli prijímací test na športovom gymnáziu v Košiciach, hoci ich bývalý tréner mal s nimi trošku iné zámery. Už tu postupne dokázali predovšetkým talentom, prístupom k tréningu i svojou vytrvalosťou a húževnatosťou, že na niečo majú a to aj dokážu. Janka sa stala skvelou skokankou do diaľky (672 cm) a Danka zase trojskokankou (14,51 m). Košice sa im postupne stali druhým domovom a učitelia, tréneri i profesori druhými rodičmi, až kým neukončili vysokoškolské štúdium na Ekonomickej fakulte TU v Košiciach v máji tohto roku. Príjemné bolo, keď na promócie im prišli zablahoželať aj ich prvý tréner a prvá hlavná vychovávateľka. Mame takto splnili sľub, ktorý jej dali, keď začali študovať na vysokej škole v Košiciach.
Sestry Velďákové teraz čaká ďalšia vážna skúška. Mnohí na Slovensku očakávajú, ako sa zapíšu na takom veľkom podujatí, hoci výsledky dosiahnuté pri plnení limitov hovoria za nich. Pani Velďáková mi k tomu povedala: "Obidve dcéry už vedia, čo chcú a ako to spravia. Vyrastali v skromných podmienkach a skromne sa prejavujú aj teraz, hoci majú vysoké ciele. Viem, že na medailu zrejme nedosiahnu, ale na dobré umiestnenie iste urobia všetko. Budem im držať palce, aby sa im splnili." Na otázku, ako ich privítajú po skončení olympiády, chvíľu trvalo, kým mi pani Velďáková odpovedala: „To ste ma zaskočili." Ale po chvíli pokračovala: „Keď prišli vlani zo Svetovej univerziády v Bangkoku domov, do Pače, čakalo ich doma malé prekvapenie. Na bráne do nášho dvora ich vítal veľký plagát. Verím, že aj teraz im pripravíme podobné privítanie, keď všetko dobre v Pekingu dopadne. Nedávno som prevzala od starostu obce Pača pre Danku i Janku medailu udelenú pri príležitosti 670. výročia prvej písomnej zmienky o našej obci, ktoré im odovzdáme. V kontakte sme s nimi cez internet aj teraz. Stále sa pýtajú na „svoje“ deti - krstné, ako sa majú, keďže s ich mladším krstniatkom musíme občas absolvovať aj liečenie v nemocnici. A my ich o všetkom, čo sa u nás deje, informujeme. Takto spojení si navzájom vytvárame dobrú rodinnú pohodu aj keď sú od nás tisíce kilometrov vzdialené. Držíme im palce, aby im aj na olympiáde, kde sú po prvýkrát spolu, všetko dobre dopadlo."
Čo povedali pred odchodom na olympiádu Danka a Janka Velďákové ?
Pre jeden zo slovenských denníkov pred odchodom na olympiádu povedali: „Predošlá olympiáda nám ušla o pár centimetríkov, dali sme do toho všetko, nevzdali sme sa a ten úspech sa dostavil," povedala Jana Velďáková. "Máme dobré zázemie, perfektného trénera, ktorý vie, čo na nás platí a čo nie. Je to aj tou našou húževnatosťou," dodala jej sestra.

Dana VelďákováJana VelďákováDana Velďáková – Teším sa na tú atmosféru, na to, že zažijem konečne moje prvé olympijské hry. Dúfam, že budú veľmi úspešné. Čoho sa obávam? Obávam sa toho, že to, čo mám natrénované, neukážem a to by ma veľmi mrzelo. No určite rátam s finálovým umiestnením.
Disciplína na OH 2008: Trojskok - kvalifikácia: piatok 15.8. od 13.00, finále: nedeľa 17.8. od 1.30 hod.
Jana Velďáková – Ambície mám veľké. Všetko bude záležať od toho okamihu, ako sa vydarí moja kvalifikácia. Budem sa snažiť dať do toho úplne všetko, lebo to bude podstatné. Potom, keď sa dostanem do finále, čo dúfam a pevne verím, že sa mi to podarí, tak umiestniť sa čo najvyššie. Obávam sa možno toho smogu, ale každý bude mať rovnaké podmienky, takže na to sa vyhovárať určite nebudem.
Disciplína na OH 2008: Skok do diaľky - kvalifikácia: 19.8. od 3.00, finále: piatok 22.8. od 13.00 hod.
9.8.2008
Ondrej Doboš