Ako novou krčmou prispeli na čistejšie duše a bohatšiu oferu

Náš starosta je za vodou. Od mužskej časti osadenstva našej dedinky získal vlani doživotný mandát – za richtára ho budú voliť, kým nezomrie. Chlapom splnil želanie, že nevyužitú budovu málotriednej školy, kde sa už roky nevyučuje, obec prebuduje na krčmu. Keďže väčšina chlapov sa na brigádach pri rekonštrukcii budovy, akože na spoločenské centrum, do všetkých robôt riadne priprela, z peňazí z eurofondu sa zvýšilo aj na zakúpenie výčapného pultu, ba aj na opravu spovedelnice v blízkom miestnom kostole. Odvtedy je starosta u pána farára pečený – varený a my, ostatní hriešnici, sa „vezieme“ s ním.
Hoci si to náš dušpastier možno ani neuvedomil, jeho investícia omšového vína, ktorým prispel ku zdaru kolaudácie pohostinstva i spovednice v deň lanského Silvestra, sa mu výrazne vracia a pôjde možno o trvalý jav – hneď od prvej nedele nového roka je na omši oveľa viac mužov ako doteraz. A dôvod? Hneď po bohoslužbe sa otvára náš druhý „svätostánok“, naša krčmička. Niektoré ženy, idúc z kostola, si s nevôľou ticho pohundrávajú, čo to tí dvaja – pán starosta s pánom farárom – spiekli. A nie sú tiež rady, že krčmárkou sa stala naša mladá kostolníčka. Tá len čo pozháša na oltári sviece a zamkne sakristiu, uteká chlapom otvárať.
Vypiť však teraz, v pôstnom období, sa sprvu viacerí zdráhali. Až kým ktosi nevyriekol spásonosnú myšlienku: „keďže pálenku netreba ani hrýzť, ani žuť, tak je pôstna!“ To inšpirovalo organistu vymyslieť hneď huncútske veršíky: Pane Bože, odpusť chlapom viny, že pálenky po omši vypili, bo jak známo – majú krivé hrdlá, hostija by do brucha nespadla.“
A vzápätí ich aj zhudobnil, a to na motívy piesne „Chodil do nás jeden šuhaj švárny“. Len spievať novú obecnú hymnu krčmárka nedovolila. Je pôst a ľudia v dedine ju budú ohovárať.
Tak či tak, viac mužov v kostole neznamená iba viac čistejších duší, ale aj viac peňazí do mešca na ofere. Náš kostolíček už veľa pamätá, a tak ho treba podchvíľou v niečom ratovať. Aspoň nebudeme utisnutí na cudzie milodary z Bruselu.
7.9.2008

Ladislav Malák