Až do smrti v Ochtinej pôsobil a tvoril evanjelický farár Ladislav Bartolomeides

Pomerne malá obec smerom zo Štítnika, hore dolinou Štítnice, známa a bohatá na historické osobnosti, na začiatky papierenského priemyslu, v minulosti významná aj veľkým nerastným bohatstvom - magnezitom. Až do svojej smrti v obci pôsobil a tvoril evanjelický farár Ladislav Bartolomeides (známy aj ako Bartholomeides), ktorý svojím dielom zviditeľnil Ochtinú a hlásil sa ku Gemeru - Malohontu. Narodil sa 16. novembra 1754 v Klenovci, kde navštevoval aj evanjelickú ľudovú školu. Nižšie gymnaziálne triedy absolvoval na evanjelickej latinskej škole v Dobšinej, vyššie v rokoch 1772 - 1775 už na evanjelickom lýceu v Kežmarku. Pôsobil v Rimavskej Bani a v Ožďanoch, neskôr absolvoval študijný pobyt na univerzite vo Wittenbergu. Po návrate dočasne učil v Ratkovej, od roku 1783 sa ako evanjelický farár usadil v Ochtinej, kde pôsobil 42 rokov. Tu sa zavŕšila aj jeho životná cesta 18. apríla 1825. Od júla 1783, keď bol vysvätený, stala sa miestom jeho kňazskej, osvetovej a vedeckovýskumnej práce.
Písal historické a jazykovedné spisy, pôsobil v oblasti popularizácie výdobytkov spoločenských vied, no nebol len typom jednostranného osvietenského odborníka. Zaujímavé a na svoju dobu pokrokové boli jeho metódy skúmania. Hoci nemal filologické, ani lingvistické vzdelanie otázky jazykového systému mu neboli neznáme. Tu, v závetrí ochtinskej fary, sa venoval prevažne kabinetnej vedeckej práci a predstavoval typ univerzálneho, polyhistoricky zameraného vzdelanca. Svoj hlavný cieľ vyjadril myšlienkou: "Som zaujatý pre veci domáce, ktoré nepoznať je hanba, preto budem hovoriť o obyvateľoch, aby som dosiahol vďaku mojej vlasti malohontskej."
Z jeho listín vlastnoručne napísaných, týkajúcich sa Ochtinej, spomenieme aspoň niektoré: v roku 1793 založil v Ochtinej novú cirkevnú kroniku, ktorá bola vedená po latinsky: "Novum Protocollon Ecclesiae Ochtiniensis et Rochfaluensis." V roku 1803 založil slovensky vedenú "Knihu Cyrkve Ochtinské."
Podobne by bolo možno pokračovať o jeho bohatej činnosti, zameranej aj na širšie okolie. Spomenieme niektoré ďalšie pozoruhodné diela, aktuálne aj pre dnešok.
Jedným z jeho prvých diel bol "Spis užitečný a velmi potrebný od doktora Grobiana" (Banská Bystrica 1784). V rokoch 1794 - 1798 vydal niekoľko učebníc napísaných slovakizovaným jazykom Kralickej biblie - Hystorya o Americe (Bratislava 1794), Geografia aneb vypsání okršleku zemského (Banská Bystrica 1798), Kratičká historie přirození (Budapešť 1798), Memorabilia provinciae Csetnek (Banská Bystrica 1799). Najvýznamnejšie je takmer 800-stranové dielo Inclyti Superioris Ungariae Comitatus Gomoriensis notitia historico-geographico-statistica (Levoča 1806-08). Je to rozsiahla monografia o Gemeri, vychádzajúca z jeho vlastných výskumov. Tvoria ju historické a geografické state. Spomeňme ich v krátkom prehľade: 1. Osídlenie, 1.2. Poloha a podoba sídel, 1.1.3. Veľkosť sídel, 2. Obyvateľstvo, 2.1. Vývoj počtu obyvateľstva a jeho hustota, 2.2. Národnosť obyvateľstva, 2.3. Náboženská štruktúra obyvateľstva, 2.4. Zamestnanie obyvateľstva. Jeho poznatky o Gemeri - Malohonte sú významným a jedinečným prameňom poznania krajiny v posledných desaťročiach 18. storočia a na začiatku 19. storočia. V diele sa spomínajú aj Slavošovce.
V roku 1808 vydal v Levoči dielko "De Sajone", ktoré sa radí k jeho geografickým prácam a zahŕňa úvahy o rieke Slanej. V období silnejúcej maďarizácie vydal v Levoči spis "Brevis Tractatus", pojednávajúci o ťažkostiach Slovákov s ohľadom na ich literatúru.
Bartolomeides, okrem už tu spomenutej tvorby, zohrával významnú úlohu pri kryštalizácii predstáv o podobe evanjelického a.v. školstva na prelome 18. a 19. storočia. Ako osvietenec veril v silu vzdelania, veril v silu šírenia osvety, no zároveň hlboko veril v inteligenciu svojho národa. Toto presvedčenie vyjadril aj slovami: "Sotva nájdeš vzdelanejšie obyvateľstvo v Uhorsku ako sú Slováci tohto kraja. Slováci tohto kraja sú vážni, v práci vytrvalí, v svetových známostiach vynikajúci, vynikajú nielen meštiaci, ale aj roľníci sú zbehlí v dejinách, počtoch, zemepise, hudbe..." (O rodnom kraji Šafárikovom.)
8.3.2010

Pripravil text a foto:
PaedDr. Milan Sajenko