Koncom agutusta 2009 si obyvatelia Ochtinej pripomenuli svojho bývalého evanjelického farára Jána Agneta, ktorý v tejto gemerskej obci bol kňazom od roku 1950 do roku 1962, odhalením pamätnej dosky na budove evanjelickej fary. K tejto udalosti sa vraciame ešte raz pripomenutím si, kto Ján Agnet vlastne bol a čo nielen pre náš Gemer znamenal.

Ján Agnet sa narodil 14. februára 1921 v Závažnej Porube na Liptove. Svoje štúdiá započal na gymnáziu v Liptovskom Mikuláši. V roku 1942 zmaturoval a odišiel na bohosloveckú fakultu do Bratislavy. Bolo to obdobie 2. svetovej vojny a štúdium teológie v tomto čase bolo nesmierne zložité. V roku 1944 sa aktívne zapájal do protifašistického hnutia a SNP, čím vyjadril túžbu po slobode, spravodlivosti a snahe byť súčasťou demokratickej Európy. V roku 1945 sa krátky čas podieľal na utváraní novej povojnovej štátnej administratívy ako pracovník Povereníctva školstva a Národnej osvety, ale čoskoro sa vrátil k poslaniu duchovného pastiera evanjelickej cirkvi. V roku 1946 bol Ján Agnet ordinovaný za kaplána a ako kaplán pôsobil krátko v Michalovciach, v Poprade - Veľkej a vo Vrútkach. Cirkevný zbor v Ochtinej si ho vyvolil za farára 11. júna 1950. 25. júna 1950 prišiel sem i so svojou manželkou a zaujal kňazskú stanicu. 17. septembra 1950 ho inštaloval gemerský senior Karol Sutoris. Pri tejto príležitosti navštívil cirkevný zbor aj biskupa Vl. P. Čobrba.

Svoju kazateľskú činnosť v Ochtinej Ján Agnet započal v duchu odkazu štúrovskej generácie a ich známeho výroku: "My dali sme sa do služby ducha a preto musíme prejsť cestu života tŕnistú!" A životná cesta Jána Agneta bola naozaj vystlaná tŕním. Aj napriek tejto skutočnosti sa nebojácne postavil proti režimu, ktorý síce hovoril o náboženskej slobode, ale robil všetko preto, aby zlikvidoval cirkevný život v ČSR.
Ján Agnet neprišiel do Ochtinej preto, aby sa stal úhlavným nepriateľom komunistického režimu. Prišiel sem s pevným predsavzatím plniť svoj ordinačný sľub. Dôležitou súčasťou jeho duchovnej práce boli predovšetkým jeho kázne, na príprave ktorých si dal zvlášť záležať. Na ich duchovných odkazoch sa zamýšľal spoju so svojimi oltárnymi bratmi: s Ľudovítom Tarnóczim - farárom zo Slavošoviec a so Zoltánom Szárazom - farárom v Štítniku. Ale už túto kňazskú činnosť komunistický režim považoval za nepriateľskú. Nasledovala séria nezmyselných obvinení. Jedným zo závažných obvinení Jána Agneta bolo to, že nerešpektoval požiadavky Miestneho národného výboru (MNV) v čase, keď sa konali nedeľné brigády. Jeho povinnosťou bolo zmeniť čas služieb Božích, ktoré sa mali konať len v podvečerných hodinách. V niektorých prípadoch tento čas nemohol zmeniť, keďže sa o nedeľnej dopoludňajšej brigáde dozvedel len v sobotu, aj to neskoro večer. ŠtB obviňovala J. Agneta i preto, že ešte aj po roku 1959 sa stretával s farármi z okolitých zborov. Už 13. januára 1959 bol vyhodnotený ako člen reakčného združenia evanjelických kňazov na Slovensku, tzv. liptovského bratstva. Toto hodnotenie malo krycie meno RADCA. Celkove ho pokladali za agitátora proti štátnemu zriadeniu a ŠtB o ňom zbierala informácie aj prostredníctvom mnohých funkcionárov štátnej správy a osobitne cez agentúrnu sieť tajných spolupracovníkov.

S príchodom jarných dní roku 1962 nastalo pre Jána Agneta najťažšie obdobie v jeho živote. Štátna bezpečnosť ho zaistila a odviedla do vyšetrovacej väzby do Košic. Vyšetrovaciu väzbu znášal Ján Agnet veľmi ťažko. Predovšetkým jeho zrak sa rapídne zhoršoval. Spolu s ním sa vo väzbe stretli i ďalší kňazi evanjelickej cirkvi: J. Juráš, L. Jurkovič a J. Madarász.
Súdny proces sa konal na základe dlhodobého rozpracovania ŠtB. Súd obvinil farárov, že vo svojich kázňach útočili proti socialistickému zriadeniu, proti kultúrnej revolúcii, proti vedeckému svetonázoru, že odsudzovali nedeľné brigády a u veriacich podnecovali nepriateľské nálady k socialistickému režimu.

14. júla 1962 odsúdil Jána Agneta Krajský súd v Košiciach odňatím slobody na dobu 18 mesiacov nepodmienečne a na zákaz vykonávania cirkevnej funkcie na dobu 3 rokov. Agnetov zdravotný stav sa vo väzení vážne zhoršil, preto mu neskôr bol pôvodný trest zmenený na 18 mesiacov podmienečne.
Agnet musel ako evanjelický farár v Ochtinej skončiť. Dňa 26. júla 1962 sa spolu so svojou rodinou lúči s Ochtinou a odchádza do Závažnej Poruby. Tam mu rodičia poskytujú urýchlenú pomoc a prijímajú ho s manželkou i s deťmi do svojho rodinného kruhu.
Ján Agnet nemohol nečinne sedieť doma v ústraní. Neprestajne musel myslieť na to, ako má uživiť svoju rodinu. Kto však môže zobrať do zamestnania jeho, poznačeného väzením, nepriateľa režimu!? Vďaka dobrým a čestným ľudom, ktorí boli ochotní pomôcť v tejto ťažkej a príliš zložitej situácii, Ján Agnet sa zamestnal na Okresnej správe ciest v Liptovskom Mikuláši.

Po určitom čase sa Ján Agnet aj s rodinou presťahoval do Martina a zamestnal sa v tamojšom podniku Turčan. Vďaka udalostiam, ktoré sa odohrali v roku 1968 bol čiastočne rehabilitovaný.

Láska ku knihám ho priviedla do Matice slovenskej, kde od roku 1969 pracoval ako vedúci úseku ochrany fondov a pracoviska pre historické knižničné fondy. Inicioval spracovanie jednotlivých knižničných celkov, ktoré v tom čase Slovenská národná knižnica v MS vlastnila alebo spravovala. Bol organizátorom výskumu slovacikálnych starých tlačí v zahraničných knižniciach a vykonával prieskum staršej slovacikálnej literatúry v zahraničí. Pričinil sa tiež o vypracovanie metodických pokynov na spracovanie starých tlačí a jeho zásluhou sa na Slovensku začalo s dokumentáciou historických knižníc. Za svojho pôsobenia v MS predniesol množstvo príspevkov na odborných podujatiach a výsledky svojho výskumu publikoval hlavne v odborných zborníkoch a časopisoch. Pracoval zodpovedne a obetavo, postupne si získal dôveru i rešpekt svojich spolupracovníkov. Tak získal aj vyššie zaradenie ako historik knižnej literatúry.
Ján Agnet - verný svojmu Bohu - zomrel 27. mája 1993. Hlavnú rozlúčkovú reč povedal na pohrebe 29. mája 1993 emeritný biskup Západného dištriktu Ján Antal, očitý svedok minulej doby.

Na pamiatku bolo 30. augusta 2009 slávnostné odhalenie pamätnej tabule JÁNOVI AGNETOVI, spojené s posvätením oltára v ev. a. v. kostole, ktoré pripravil evanjelický a. v. cirkevný zbor v Ochtinej a Obec Ochtiná za súčinnosti MO MS v Rožňave a DMS v Rožňave.
október 2009