Pamätnú tabuľu na evanjelickom kostole v Nižnej Slanej odhalili Samuelovi Ormisovi

V piatok 26.júna 2009 odhalili na evanjelickom kostole v Nižnej Slanej pamätnú tabuľu slovenskému národovcovi, významnému pedagógovi, filozofovi, spisovateľovi, folkloristovi a organizátorovi verejného života Samuelovi Ormisovi pri príležitosti 185. výročia jeho narodenia. Akt odhalenia tabule vykonal Mgr. Slavomír Sabol, biskup Východného dištriktu ECAV za prítomnosti primátorky Revúcej MVDr. Evy Cireňovej, zástupcov Matice slovenskej a ostatných pozvaných hostí. V evanjelickom kostole privítal hostí evanjelický farár Združeného cirkevného zboru Mgr. Miroslav Maťo. Život a dielo Samuela Ormisa priblížila prítomným Tatiana Kršková, správkyňa expozície v Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej. PaedDr. Milan Sajenko, pracovník pamätnej izby P. Dobšinského v Slavošovciach referoval o tom, ako sa uviedol Samuel Ormis v Nižnej Slanej, kde si ho tamojší evanjelici v roku 1855 zvolili za svojho farára. Toto slávnostné zhromaždenie obohatili svojím vystúpením spevokol z Nižnej Slanej a Kobeliarova a Mgr. Kvetoslava Dovčíková básňou od Martina Rázusa „Tým, čo nás nechápu“. Odzneli aj pozdravné príhovory hostí za KSK, Maticu slovenskú a COOP Jednotu. Súčasťou osláv bola popoludní aj prehliadka expozície baníctva geológie, ktorá je umiestnená v budove miestnej školy. Organizátorom slávnostného odhalenia pamätnej tabule Samuelovi Ormisovi bol Miestny odbor Matice slovenskej v Nižnej Slanej, Združený cirkevný zbor ECAV na Slovensku Nižná Slaná – Kobeliarovo a Základná škola s materskou školou v Nižnej Slanej.

______________________________

Samuel Ormis sa narodil 1. júla 1824 v Revúcej. Základné vzdelanie získal v rodnom meste.
V rokoch 1838 – 1846 študoval na Evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v rokoch 1846 – 1848 teológiu v Bratislave.
V rokoch 1848 – 1849 pôsobil ako vychovávateľ v Rimavských Janovciach a Ordássi, potom ako profesor na Evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici. Tu založil Spoločnosť podsitniansku na vydávanie slovenských kníh.
V roku 1852 bol pre článok vo viedenských Slovenských novinách zatknutý a väznený.
V rokoch 1853 – 1855 pôsobil ako profesor na Evanjelickom gymnáziu v Rožňave.
V roku 1855 bol vysvätený za evanjelického kňaza a v tom istom roku, keď si ho nižnoslanská ev. a. v . cirkev zvolila za farára, odišiel do Nižnej Slanej, kde sa po vyše ročnom pôsobení oženil.
V Nižnej Slanej, kde bol v roku 1859 vymenovaný za dekana Vyšno-rožňavského dekanátu, sa popri povinnostiach kňaza opäť venoval školstvu.
V roku 1856 vypracoval nový Učebný plán pre základné školstvo v senioráte. Jeho reforma našla pochopenie a zvolili ho za škôldozorcu v nižnoslanskom obvode.
V roku 1857 mu vyšiel Evanjelický šlabikár, ktorý bol schválený pre cirkevné evanjelické školy v celom Uhorsku.
Meno Samuela Ormisa je natrvalo spojené s pedagogickou prácou. Jeho myslenie vychádzalo zo základných princípov: národnosť, humanizmus, demokracia.
Požadoval, aby sa vzdelanie sprístupnilo všetkým, a to nielen základné, ale aj vyššie.
Jeho pedagogická činnosť vyvrcholila pri zakladaní a účinkovaní na Prvom slovenskom evanjelickom gymnáziu v Revúcej, kde sa natrvalo zapísal do dejín slovenského školstva a pedagogiky.
V roku 1863 prijal pozvanie za profesora do Prvého slovenského gymnázia v Revúcej, kde učil maďarský, nemecký a latinský jazyk, matematiku, dejepis, prírodopis a zemepis. Trikrát bol zvolený za správcu gymnázia a pôsobil v ňom až do jeho násilného zatvorenia v roku 1874.
V Revúcej založil Meštiansky čítací spolok, Vzdelávací spolok remeselných tovarišov revúckych, v roku 1867 finančný spolok Vzájomná pomocnica a v jeseni 1869 jeho pričinením vznikol Potravný spolok v Revúcej, ktorý sa stal základným kameňom pre budovanie slovenského spotrebného družstevníctva. Podporoval tiež vznik Hasičského spolku v Revúcej v roku 1869.
Samuel Ormis stál pri zrode Učiteľského ústavu v roku 1868 a Súkromného dievčenského vychovávacieho ústavu.
V roku 1870 založil Nakladateľský spolok pre vydávanie slovenských kníh.
Bol popularizátorom ovocinárstva, moderného hospodárstva a včelárstva.
Keď sa v roku 1863 založila Matica slovenská, stal sa jej riadnym členom a v roku 1868 členom výboru vedeckého matematického – prírodovedného odboru.
Samuel Ormis zomrel 18. októbra 1875 v rodnej Revúcej, kde je aj pochovaný.

(Podľa publikácie Samuel Ormis, s textom Ing. Martina Gallíka, ktorú vydal Miestny odbor Matice slovenskej Nižná Slaná s finančným prispením Košického samosprávneho kraja a Nadácie Matice slovenskej)