Obrázky z nedeľnej chvíľky pohody v Klube dôchodcov v Nadabule

Päťdesiat rokov bývame na dedine vyrovnaní so všetkým, čo k tomuto spôsobu života prináleží. Posledné dve desaťročia ja a manžel sme dôchodcovia. Formálne síce patríme k blízkemu okresnému mestu, ako tzv. „mestská časť“, ale stále sme dedinou, ktorú ešte ešte celkom nezasiahol fenomén sídliskovej anonymity a ľahostajnosti. Tu každý každého pozná.

Ani nás neobišiel technický pokrok. Svedčia o tom televízne antény na strechách domov, kolekcia bielej techniky takmer v každej domácnosti. Bývalé maštale prestavané na garáže, no a neodmysliteľné mobilné telefóny ...

V spoločenskom živote obce sa žiaľ prejavili aj negatívne zmeny. Televízia vyradila z činnosti miestne kino. Hostinec prestal byť miestom pre „štamgastov“, ktorí sa predtým schádzali v nedeľu poobede na partiu šachu, alebo halierového mariášu. Postupne sa degradoval na tuctovú krčmu, kde hlavné slovo majú „pivní politici“, ktorí po niekoľkých poldecákoch vedia zaručene poradiť, ako riešiť dopad svetovej krízy na náš spoločenský a hospodársky život.

Za potešiteľnú považujeme skutočnosť, že Nadabulu začínajú objavovať mladé rodiny, ktoré kupujú prázdne domy a upravujú ich na trvalé bývanie.

Pozitívnym príkladom miestneho spoločenstva sa u nás stal Klub dôchodcov, zatiaľ ako jediná fungujúca organizácia. Pravidelné nedeľné stretnutia seniorov sú vítaným spestrením zakončenia všedných dní týždňa. Debatuje sa o všetkom možnom pri čaji, alebo káve. Naša vedúca pobočky KD Katka Horváthová dokáže vykúzliť takmer z ničoho milé prostredie pre nedeľné stretnutia. Či už je to kytička kvetov, buď poľných alebo z vlastnej záhradky. V zime figúrky, alebo ornamenty vystrihnuté z farebného papiera a pod. Partia žolíka, alebo výmena skúseností o pestovaní kvetín, alebo zeleniny v našich záhradkách má prednosť pred pozeraním televízie, ktorej prijímač máme v klube, ale zapíname ho málokedy.

Medzi obľúbené body programu patrí spoločenská udalosť, a to gratulácia k životným jubileám členov. Je zaujímavé, že aj dôchodkyne a dôchodcovia, ktorí nie sú osamelí, prežívajú takýto prejav sympatií s dojatím. Tieto udalosti ilustrované s patričnou fotodokumentáciou a s podpismi gratulantov sa zaznamenávajú v kronike klubu. Pri príležitostných priateľských stretnutiach s dôchodcami z mesta listujeme v kronike a pripomíname si spoločne strávené chvíľky pohody v našej pobočke Klubu dôchodcov.

V živote človeka sú chvíle, keď je pre neho aj malá pozornosť od priateľov veľkým potešením.

október 2009

Margita Bradovková,
kronikárka KD
Nadabula pri Rožňave


Fotografie: Vojtech Bradovka