Čriepky z nášho života, mesta, doliny napísané v revúckom nárečí

Foto: Ing. Ivan Rusnák A sú tu čriepky, črepy (šrepy) zas, z nášho života, mesta, doliny.

Ak se reku veci majú a šva noviho, to som se opýtal našú múdrú starú mať. „No a ši neviaš chlapše, že ešte furt nám hrozí tá prasecä chrípka? Krúťímo hlavamí, že ak je to. Na celé doline prasce chrípku nemajú, zdravia sú chvalabohu. Ta preš, my luďe se mámo báť? A napokon, ši smo my prasce? Šva poviaš. Inekcie zostanú tršeť v sklepoch, ak ťia, koď smo mali buc šälení od kráv a ši posťihnuťí ftášecó chrípkó a ťeráz zas prasecó. A za kelia groše. A šva mi ešťe néde do hlavy, že prasce šťepiť netreba, ale nás luďí, že treba. Ta ši si to pošúl?“

Poťeškovali si gazda na Revúške: „Prišli nám minulý rok pomac, inak mlaďí a mocní chlapi z Revúci, záhradu pokosiť. Reku ak dobre, bo nám starším už ťich síl dák ubudlo. A aj kosiť zašeli, ale robota zostála nedokončená, kosiška pokazená, do opravy súca, ale pálenka do dna vypitá. Chasnu z nich málo bulo, diškurcu velé. A toho roku, že prídu zás. Už ťeráz pálenku mi treba zháneť. Len chto potom tú záhradu pokosí?“

Kelo staníc v rádiu, televízii, kelo novín, ťelo študovaných odborníkó na predpoveď, že aká buďe chvila. Ši buďe tak a nebulo tak, odmena ich nebuďe. Zodpovednosť nenesú, výhovorky si furt najdú. Inak to bulo dakoďi. Koď starý oťec pódali, že se iďe kosiť a dišď padať nebuďe, ta ani nepadalo. Lúka se pokosila, seno vysušilo. Ale koď malo padať, ta padalo a starý otec seďeli spokojne pri šparhéťe, ládovali don drevo a do fajky dohán. A stará mať, aby robota nestála, štopkali štrinfle. A starý oťec pódali, tak aj bulo. – Koď Zubová huší, buďe zima a koď Háj, buďe odmek. Ďižď buďe padať, koď od Michlové a Kiaškové šiarná mrákota iďe. Buďe padať, koď trúďi hušä a obaďi štípú, koď kohút kúrí, koď je mesäšok ohraďený, koď se šloveku driame, koď lastovišky nízko liacú, koď se ďím valí dló dolinó, koď šloveku ruky a nohy láme. Tak ho suňogy pošťípali, že búl samý hrvážel. Koď slnko sviaťí a ďižď padá, ta že ordza padá, bvab buďe ordzavý, zabiťí, ni dobrý. Vo hvare ďižď šušťí. Koď pri zápaďe slnka sú zore zapálenia, buďe viator. Hrom bije len do vysokých stromó. Dakoďi aj zvonili, koď búrka išla. Múdrosti o chvile starý oťec nadiškurovali ešťe aj inakšia a furt akurátnia. Múdry šlovek to buli.
10.3.2010

Ľudovít Barančok
Foto: Ing. Ivan Rusnák