Naťahujúcu sa mátohu prehodil cez plecia a išiel so svojím úlovkom k richtárovi

Zvonky šťastia. Foto: JKk Chodil jeden mládenec za jednou dievčinou. Jej sokyňa ho však chcela získať pre seba, tak sa na radu svojej matky mala postaviť na Luciu večer, keď sa mládenec zvykol od svojej milej vracať domov, do tieňa na jeho ceste, opásaná jednou bielou plachtou a druhú plachtu, prehodenú cez hlavu mala zdvíhať metlou dohora, takže sa mala „mátoha“ naťahovať. Nešťastne zaľúbená dievčina tak urobila, keď začula kroky. Mala však smolu. Prechádzal okolo úplne iný, mierne podgurážený chlap. No a ten, keď začul a uzrel naťahujúcu sa, húkajúcu mátohu, nelenil, priskočil, prehodil si mátohu na plecia a išiel sa pochváliť svojím úlovkom richtárovi. Darmo ho nešťastnica zaprisáhavala, aby ju pustil ... Bolaže to hanba.
december 2009

JKk