Detská ľudová hudba Lúčka z Rožňavy oslavuje svoje 5. narodeniny

„Tetko! A viete, že Lúčka oslavuje 5. narodeniny ?“
„Ta dieuko moja, ja som ešte jakživ nepošula, že by lúška daš oslavovala. Tak ako to je, nolem mi vysvetli.“
„Tetko, vy neviate, že v Rožnave je Základná umelecká škola a tam majú detskú ľudovú hudbu?“
„Héj? A aj vedia zahrat?“
„Pravdaže – vyhrávajú odušu samie peknie pesnišky.“
„A to ich chto takie uší? Hádam dajakí ušitetelé – ši šo?“
„Tak ako vravíte – aha ved práve už aj k nám ide ten – ten Ondrej Šmiják šo ich uší tie pesnišky, ta sa ho spýtajmo na tú muziku.“
„Spýtajmo... spýtajmo. Dobrý den, pán ušitel! A ši nám daš nepoviate o tej Lúške, bo my máme radi muziku – ale nie takú šalenú šo teraz hrajú .“
„Dobrý deň. A čo by ste sa chceli dozvedieť?“
„A že ako to bulo – skia se vzala tá Lúška. Bo ja ked chcem kuchen, zoberem tvaroch, cuker, muku a upešiem ho. Ale taký súbor, to ja neviam jak se upešie.“
„No dobre, tak vám to porozprávam.“

Detská ľudová hudba sa narodila v októbri 2003. Jej mamou bola učiteľka, huslistka, vedúca ľudovej hudby folklórneho súboru Haviar – Edita Kiselyová. Krstnou mamou bola Božena Miháliková – folkloristka, pôsobiaca v Gemerskom osvetovom stredisku v Rožňave.
Zvolali rodičov detí, ktoré hrali na rôzne hudobné nástroje a ani ich nemuseli dlho prehovárať, aby deti priviedli do vznikajúcej muzičky.
„Ta to je nie takie ťaškie tú ľudovú hudbu urobit.“
No až také jednoduché to zas nebolo. Tak ako z dieťaťa nie je hneď chlap – musíte ho kŕmiť, dať mu lásku, opateru, všeličo ho naučiť, ani pri výchove malých hudobníkov to nie je inak. Edita Kiselyová však zostavila ľudovú hudbu z detí, ktoré nadobudli k hudbe a ľudovým piesňam vzťah už doma, od svojich rodičov. Niektoré z nich od útleho detstva spievali a dokonca sa zapojili do nahrávania kazety s gemerskými piesňami Ej lúčka, lúčka.
Chcelo to ale značnú dávku trpezlivosti, kým kolektív detí nacvičil prvé pesničky, ako boli Odzemok, Keď som húsky pásla, či Potokom, potokom.
Keď potom po pár mesiacoch vystúpili so svojím prvým programom pred rodičov, bola to radosť, ako keď dieťa urobí prvý samostatný krôčik.
Na čele detskej ľudovej hudby stála primáška Zuzka Birková, v prvých husliach Aďka Šmijáková, druhé husle hrali Leonka Gálová a Radka Kučerová, husľové kontry hrali Radko Žolko, Dávid Ibos a Zoltán Kónya, na violončele hrala Katka Birková, na akordeónoch Alenka Temesyová a Janka Žolková a na flaute Zuzka Mražíková. Sestry Zuzka a Katka Birkové, Radko Žolko a Alenka Temešiová zároveň využili svoje spevácke nadanie.
Umelecká vedúca Edita Kiselyová upravovala pre deti piesne, organizovala nácviky, trpezlivo sa im venovala týždeň, čo týždeň. Pani Božena Miháliková – u detí známa ako Teta Božka - zabezpečovala organizačnú stránku, zaistila priestory na Gemerskom osvetovom stredisku, podieľala sa na organizovaní sústredení a pri zabezpečení vystúpení.
Pri vedení akordeonistov a pri mnohých vystúpeniach Edite pomáhal pán Igor Adler.

Rodičia detí boli nápomocní pri požičiavaní a údržbe krojov, zabezpečení dopravy na vystúpenia, pri výbere piesní, ale ich najväčším prínosom bola podpora detí v tom, čo robia, keď prišli ťažšie chvíle a deti by možno miesto cvičenia radšej šantili niekde s kamarátmi.
Všetci sa však dočkali sladkých plodov svojho snaženia, keď Lúčka od jari 2004 začala vyhrávať na vystúpeniach v Rožňave a jej okolí.
„Ale ked tá muzika hrala, tak vari aj dachto tancovau – avšak!“
Deti sa neradi hrajú samé a aj Lúčka si našla kamarátov. Predovšetkým sa ním stal detský ľudový súbor Haviarik pod vedením Ing. Ivana Nemčoka, s ktorým absolvovala mnoho spoločných vystúpení v rožňavskom okrese, ale aj v maďarskom meste Szécsény.

K Lúčke sa postupne pridali ďalšie deti: speváčky Evka Dovcová a Dominika Ďurská, na husle začala hrať Evka Šmijáková, violončelo Štefan Dvorčák, flautu Zuzana Dvorčáková a akordeón Števo Kišš.
Zážitkov bolo neúrekom – či to boli vystúpenia v kúpeľoch Štós, vystúpenie v Rimavskej Sobote so súborom Lieskovček, medzinárodný festival ľudových hudieb v Habovke, vystúpenie v Poľskom Tešíne, účinkovanie na ľudových slávnostiach v Slavošovciach, Brdárke a Rejdovej.
„Ras darme, mladým ludom je veselo, nie ako my starší šo nás chockedy daš postretne.“
Žiaľ, v živote človeka nie sú len veselé chvíle a naozaj nikto by nebol predpokladal, že Lúčka utrpí stratu, ktorá ju zasiahne rovno do srdca. 23. septembra 2005 nás totiž Edita Kiselyová navždy opustila. Deň predtým ešte hrala spolu s deťmi a nikto netušil, že jej sláčik rozochvieva struny posledný raz.
Niekto by si pomyslel, že spolu s odchodom Edity zanikne aj Lúčka. Nesmrteľnosť človeka však spočíva v tom, že ak robí niečo naozaj hodnotné a obetuje svoj čas, námahu, ba aj kus srdca, jeho dielo žije ďalej. O to viac to platí, ak odovzdáte niečo nasledujúcej generácii a ona to potom zúročí.

Aj ja som bol Editiným žiakom a keď ma rodičia detí požiadali o pomoc a oslovila ma riaditeľka Základnej umeleckej školy v Rožňave pani Eva Klenovská, aby som pokračoval v tom, čo Edita začala, pomyslel som si, že to je to najlepšie, čo môžem pre Editu a pre deti z Lúčky urobiť.
A darí se vám pán ušitel s tyma detiškami vyhrávat?
Od prvej skúšky, keď sme spolu hrali pieseň Dobre je mi bývať na tom našom dvore, až doteraz ma vie nadchnúť a potešiť zvuk huslí, krásne hlasy mladých ľudí a melódia gemerských piesní, ktoré spolu vyhrávame. Lúčka za posledné tri roky absolvovala približne 60 vystúpení. Hrala v mestách a obciach – Rožňava, Rakovnica, Gemerská Poloma, Trebišov, Honce, Dobšiná, Klenovec, Revúca, Drnava, Brzotín, Košice, Rejdová.
V Lúčke nezostávajú všetci jej členovia. Veď z pôvodne 8-11 ročných detí sú 13-16 roční mládenci a slečny. Potešujúce ale je, že Lúčka si stále zachováva svoju „sviežosť“ – prichádzajú do nej stále deti vo veku 8-10 rokov. Našimi novými členmi sú huslista Samko Rudnay a speváčka Zuzka Rudnayová a spolu s ďalšími muzikantmi tvoria deväťčlennú ľudovú hudbu. Okrem toho máme „Malú Lúčku“, v ktorej pôsobí ďalších 7 detí. Som zároveň presvedčený, že aj mladí ľudia, ktorí Lúčku opúšťajú si z nej zoberú batôžtek zážitkov, ktoré zažili spoločne s kamarátmi počas svojho účinkovania v ľudovej hudbe a mnohí z nich využijú nadobudnuté skúsenosti vo svojom umeleckom pôsobení.
„Jaj sluchajte, to aj my by smo radi prišli kuknut na tie vaše vystúpenia. A ked znate zahrat tú našu pesnišku Ej, na most dieuky, na most, to by nas vskutku potešilo. Ale kde vas najdemo?“
Pieseň Ej, na most dieuky patrí k našim najobľúbenejším, ale aj Sadla muška na konárik, alebo U Havranky hrat budú. Najbližšie budeme vystupovať na Roku na Gemeri v Rožňave, ale keby ste to zmeškali, určite nás uvidíte na vianočnom koncerte Základnej umeleckej školy v Rožňave, novoročnom koncerte so súborom Haviarik, pri stavaní májov v Rožňave, či folklórnych slávnostiach v Rejdovej, kde sa radi vraciame.
A ktovie, možno aj Váš vnuk, alebo vnučka bude chcieť zaspievať si s nami ľudové pesničky, alebo zahrať na hudobný nástroj. Stačí keď sa prihlási do ZUŠ v Rožňave, bude usilovne cvičiť hru na hudobný nástroj a na 10. narodeniny Lúčky bude vyhrávať spolu s nami.
26. november 2008

Ondrej Šmiják