Ladislav Malák
V domove lesa, s bratmi stromami

Čo myslíš, ktorý strom v lese je najkrajší? – dal mi ako pätnásťročnému pred štyridsiatimi rokmi otázku náš chýrečný obecný lesník Jozef Jablonovský. Kráčali sme vtedy Rumanovou dolinou s nošou sadeničiek, ktoré som mal spolu s mamou, lesnou robotníčkou, v ten aprílový deň vysadiť na lesnom rúbanisku. Keď som váhal s odpoveďou, horár mi riekol, že predsa ten nevyrúbaný. Len nevyťatá jedľa, smrek, či buk nám môžu v plnej kráse sviežej zelenej farby, stojac živé v strmej stráni, urobiť radosť. Na jar novým olistením, na jeseň plodmi. Len živý strom môže pre nás „vyrábať“ kyslík, byť domovom pre vtákov, dokáže nás prichýliť za intenzívnej horúčavy vo svojom tieni. Pravda, v kolobehu života civilizovanej spoločnosti sekera v ľudských rukách stromy aj tak raz nájde. Trochu skôr, ako by starobou postojačky aj tak vyschli, prehnili a padli, poslúžia človeku. Zdravý rozum však káže, aby sme prílišnú ľudskú chamtivosť, prejavujúcu sa napríklad veľkým výrubom pralesov v Južnej Amerike a inde pribrzdili. Ale aj tú našu. Amok radosti, že sme dostali späť svoj lesný majetok, by nemal náš priateľský vzťah so stromami oslabiť.
5.12.2008
Ladislav MALÁK