Už štyridsaťtri rokov sa venujem písaniu našej obecnej kroniky

Ladislav Malák

Hoci vytrvalosť nepatrí medzi moje silné stránky, v jednej veci sa môžem popýšiť výnimkou - už 43 rokov sa venujem písaniu obecnej kroniky. Vo chvíľach tichej radosti, keď som pred pár dňami dokončil zápisy o roku 2007, sa mi žiadalo nahlas zvolať: Naša vieska má kroniku. Má dušu. Má svedomie. I vlastné zrkadlo života svojich obyvateľov a desiatok chatárov a chalupárov. A ešte by som mohol kroniku našej malej horskej obce nazvať jej pulzujúcim srdcom. Lebo pravidelnými zápismi rokov žije vedno s ľuďmi.
Tento fakt je pre mňa veľkým zadosťučinením, najmä keď na školeniach i neformálnych stretnutiach obecných kronikárov počúvam o veľkých problémoch. Že vo veľkej obci s niekoľko tisíc obyvateľmi sa kronika nevedie už desať i viac rokov. Alebo že kronikár odmenu dlhé roky bral, no keď zomrel, zistilo sa, že nenapísal ani riadok. Azda ešte smutnejšie sa počúva fakt, že keď sa starnúci, chorľavý kronikár vzdával jej písania a odovzdával ju na obecnom úrade, veľa strán z obdobia do roku 1989 bolo vytrhnutých! Starec to zdôvodňoval tým, že sa hanbil za to, ako roky vychvaľoval socializmus a rodnú KSČ a teraz by mohol byť jeho zápis terčom posmechu.
Našej kronike sa ani jeden zo spomínaných problémov netýka. Každoročne na februárovom zasadnutí obecného zastupiteľstva predkladám koncept zápisu do kroniky za predchádzajúci rok. Prípadné pripomienky a doplnky starostu i poslancov do konceptu ešte zapracujem a vzápätí ho prepíšem načisto do obecnej kroniky. Až potom mi obecný úrad vyplatí odmenu. Nehanbím sa ani za zápisy v kronike v období socializmu. Veď kronika má byť verným obrazom života ľudí, pravdivým posolstvom pre generácie, ktoré budú žiť v našej obci po nás. Prácu obecného kronikára vykonávam s pocitom zodpovednosti pred občanmi, preto ju píšem pravdivo. Pravdivo dokumentujem nielen priebeh a výsledky rokovaní obecného zastupiteľstva, dátumy narodení, svadieb, úmrtí či spoločenských udalostí a aktivity rozvoja obce. Myslím si, že veľkú výpovednú i dokumentačnú hodnotu má aj zaznamenávanie počasia. Suché, či mokré roky, dátum skorých i neskorých mrazov, prvé zakukanie kukučky, prílet a odlet lastovičiek, prvá búrka i prvý sneh, rekordné letné horúčavy i silné mrazy. Keď porovnávam 43-ročné zápisy o počasí v našej obci, každý rok je výnimočný.
A z tohto porovnávania mi, žiaľ, vychádza aj alarmujúca skutočnosť: v okolí našej obce je napríklad dlhodobejšie menej zrážok, stále častejšie prší a sneží v nezvyčajnom, nevhodnom čase, dochádza k náhlym veľkým výkyvom v počasí. Vlastne - nijaký nový úkaz následkov globálnej devastácie našej planéty.
Dve tretiny môjho života (mám 64 rokov) sú spojené s písaním obecnej kroniky. Mám veľkú radosť, že som svojej milovanej vieske niečo dal a ďalej dávam. Že na rubáš jej žitia každoročne pripínam kytičku margarétok z lúk nad kostolom. Kvietkami sa spája s minulosťou, keď hlas klopačky volal deda i ostatných chlapov fárať do miestnych baní na železnú i medenú rudu. Ich ťažké banícke životy sú zapísané v kronikách sŕdc nás - ich potomkov. Odtiaľ ich nedokáže nik vytrhnúť.
29.7.2008

Ladislav Malák

Môj príspevok k článku:

Sem môžete pridať svoj názor k obsahu článku, alebo napísať odkaz, či otázku.