Pamätný list sv. Gorazda od ministra školstva SR si prevzal aj Richard Helcman

Celkovo 52 žiakov základných a stredných škôl si 18. no- vembra 2009 v Bratislave slávnostne prevzalo z rúk podpredsedu vlády a ministra školstva SR Jána Mikolaja Pamätné listy sv. Gorazda. Tie získali za úspešnú reprezentáciu Slovenska v medzinárodných olympiádach a športových súťažiach. Medzi ocenenými bol aj Richard Helcman, bývalý žiak Základnej školy v Krásnohorskom Podhradí, a to za úspešnú reprezentáciu slovenského školstva na Medzinárodnej olympiáde environmentálnych projektov (INEPO EUROASIA) 1. - 5. apríla 2009 v Azerbajdžane, kde za svoj projekt "Boj s inváznym slizovcom iberským v obci Krásnohorské Podhradie" získal bronzovú medailu. Celkove sa súťaže zúčastnilo 88 projektov z 29 krajín. Do Baku pricestovalo spolu s ním okolo 100 účastníkov - on jediný bol žiakom základnej školy. Slizovec iberský je ulitník bez ulity, ktorý bol k nám zavlečený zo Španielska. U nás nemá prirodzeného nepriateľa, ničí kvetiny i zeleninu. Pretože slizovec je veľmi rozšírený aj v Krásnohorskom Podhradí a záhradkárom ničí úrodu, rozhodol sa, že týmto slimákom "vyhlási boj". Pri práci na projekte s ním celé dva roky spolupracovala aj jeho učiteľka biológie Jarmila Gaálová.
Richard je už teraz študentom košického gymnázia, no zo svojho projektu zo základnej školy ťaží ďalej. A práve vďaka svojmu projektu ide do rodiska "svojho" slizovca aj Richard. V decembri bude v Španielsku na súťažnom pobyte, ale aj týchto dňoch bojuje o postup na iné environmentálne súťaže.

Prečítajme si teraz rozhovor s Richardom, ktorý krátko po návrate z Baku zaznamenala jeho spolužiačka z IX. ročnika Radka Kozáková.

Kde si to vlastne bol a načo?
Bol som v Baku v Azerbajdžane na medzinárodnej biologickej súťaži INEPO.

A ako si dopadol?
Bol som na treťom, bronzovom mieste.

Ako si tam cestoval?
Najprv som išiel autom do Bratislavy. Tam som deň prespal. Potom som už len cestoval lietadlom z Viedne cez Istanbul do Baku. Cesta trvala približne 4 hodiny.

S kým si sa tam zoznámil? S kým si bol v partii?
Zoznámil som sa z veľa ľuďmi z rôznych krajín, napr. Vietnam, Poľsko, USA, Čad a v partii som bol s piatimi chlapcami. Jeden bol z Burkina Faso, dvaja z USA, jeden z Pakistanu a jeden zo Slovenska.

Ako ste sa medzi sebou dorozumievali?
Väčšinou po anglicky a tí čo vedeli, sa rozprávali s domácimi po turecky.

Čo si vlastne prezentoval? Ako prebiehala samotná súťaž?
Prezentoval som môj projekt o slizovcovi iberskom, na ktorom som pracoval dva roky. Súťaž bola mierne chaotická, pretože každý mal iný počet porotcov. Chodilo tam veľa ľudí, ktorí nevedeli vôbec po anglicky a nerozumeli biológii ani chémii, preto im bolo ťažké vysvetliť o čom je môj projekt.

Koľko súťažiacich reprezentovalo svoje štáty?
Bolo tam približne 100 súťažiacich z 36-tich krajín z celého sveta.

Čo okrem súťaže ste ešte mali na programe? Kde ste všade boli?
Povozili nás po celom Baku. Boli sme napríklad v televízii, na ministerstvách, navštívili sme rôzne pamiatky.

Mal si tam možnosť predstaviť aj naše Slovensko?
Áno. Každá krajina mala svoj vlastný stánok, kde mohli deti prezentovať svoj kraj. My sme mali menej materiálov o Slovensku, ale prišli nám pomôcť štyria Azerbajdžanci. Dokumenty o našom hrade i historických pamiatkach Gemera však obdivovalo veľa záujemcov. Ja som mal oblečený rejdovský kroj.

Mohol by si nám trošku priblížiť Baku? Čím je známy Azerbajdžan?
Baku je známe ťažbou ropy a majú tam pekné historické pamiatky. Azerbajdžan sa nachádza v Ázii pri Kaspickom mori. Je to púštna krajina.

Čo si tam jedol?
Väčšinou nám dávali jesť tradičné Azerbajdžanské jedlá, ako napríklad teplý jogurt alebo horký čaj.

Aký je tvoj najväčší zážitok?
Ten som zažil asi keď som bol v Azerbajdžanskej televízii, lebo veľa ľudí sa tam nedostalo. Ale vtipný zážitok som mal, aj keď sme boli na letisku a musel som prejsť cez detektor kovov. Samozrejme som pípal. Tak ma tam začali prehľadávať. Nikde nič nenašli a potom zistili, že mám nejaký kov v topánke, tak som musel prejsť cez letisko bosý.

Komu ešte vďačíš za tento svetový úspech?
Vďačím veľa ľuďom, ktorí mi pomáhali roznášať letáky, ktorí ma podporovali, ale najviac pani učiteľke Gaálovej, ktorá ma na súťaž veľmi dobre pripravila a pomáhala vo všetkom. Samozrejme ďakujem aj mojim rodičom za ich všestrannú pomoc a podporu.

Zhovárala sa Radka Kozáková,
IX. ročník, ZŠ Krásnohorské Podhradie
Fotografie: ZŠ Krásnohorské Podhradie