Maľované kostoly - kultúrny fenomén priemyselnej konjunktúry stredovekého Gemera

elkom výnimočným javom v dejinách Slovenska bol vznik stredovekého nástenného maliarstva na území Gemera a Malohontu, regiónu ležiaceho na rozhraní stredného a východného Slovenska. Územie regiónu v jeho severnej časti tvorí hornatý reliéf Slovenského rudohoria, juh charakterizujú úrodné roviny údolia rieky Slanej a Rimavskej kotliny. Popri dobrých predpokladoch pre poľnohospodársku činnosť na juhu územia, sa jeho severná časť vyznačovala predovšetkým svojím mimoriadnym nerastným bohatstvom, čo malo od najstarších čias nezanedbateľný vplyv na jeho vývoj. Zlato, striebro, meď a železo, ktoré sa tu nachádzalo v hojnom množstve, od praveku ovplyvňovalo osudy všetkých tunajších obyvateľov i prisťahovalcov, ktorí sem neraz prichádzali za vidinou lepšieho života aj z veľkých diaľok, a ktorí sem priniesli aj svoju kultúru a tradície. Význam regiónu v pravekej histórii dokazuje aj prítomnosť mnohých archeologických lokalít, podľa ktorých boli pomenované svetovo známe archeologické kultúry (bukovohorská a kyjatická kultúra).
eustála imigrácia novoosídlencov mala za následok vznik svojrázneho kultúrneho fenoménu, v pestrom kolorite ktorého, okrem dominantnej domácej slovenskej a maďarskej kultúry, dodnes pôsobia silné nemecké, valašské i talianske vplyvy. Významná banícka a neskôr aj priemyselná orientácia regiónu spolu so silným remeselno-obchodným charakterom radili Gemer-Malohont (ďalej len Gemer) medzi najvyspelejšie územia Uhorského kráľovstva. Na báze nerastného bohatstva vytvárajúceho nevyhnutný ekonomický potenciál, vďaka historicky determinovanej otvorenosti a schopnosti tunajších obyvateľov prijímať a pre svoje potreby transformovať rôznorodé kultúrne vplyvy, sa tu počas storočí stredoveku zrodilo kultúrne bohatsvo, ktoré svojim významom a kvalitou ďaleko presahuje rámec regiónu.
Konštruktívna politika kráľa Karola Róberta z Anjou a neskôr jeho syna Ľudovíta Veľkého dala silné impulzy rozvoju uhorských banských miest, ktoré získavajú takmer úplnú samosprávu. Bohatstvom drahých kovov získalo vtedy územie Slovenska popredné miesto v Uhorsku a produkcia železa v spišsko-gemerskom rudohorí mala už v 2. polovici 14. storočia medzinárodný význam.
ýrazný hospodársky rozvoj miest výrazne prispel aj k rozkvetu kultúrneho života v Gemeri, ktorý vďaka obchodu so železom sa stáva akýmsi prienikom rozličných umeleckých prúdov najmä z Talianska, s ktorým Anjouovci udržiavali dôležité kontakty. Živú obchodnú výmenu sprevádzal prílev umelcov dobre oboznámených s tvorbou talianskych centier akými boli Florencia, Siena a Benátky.
aiste najpresvedčivejším dôkazom zenitu hospodárskej a tým i kultúrnej prosperity Gemera v 13. až 15. storočí je významný súbor stredovekých nástenných malieb nachádzajúcich sa v osemnástich kostoloch postavených a vyzdobených práve v tomto období. Vznik týchto pozoruhodných architektúr, v interiéri a často aj na exteriérových stenách vyzdobených množstvom maľovaných výjavov s biblickou tematikou, sa časovo zhoduje s obdobím vrcholu produkcie gemerských rudných baní a maximálneho vplyvu reprezentantov gemerskej oligarchie na kráľovskom dvore panovníkov z rodu Anjou. Bolo len samozrejmosťou, že predstavitelia významných gemerských rodín Bebekovcov a Csetnekyovcov, ktorí zastávali najvyššie funkcie pri tróne, a ktorí vďaka čulým kontaktom s juhom Európy mali možnosť vidieť špičkové diela v kolíske nástenného maliarstva v severnom Taliansku, po postavení svojich rodových kostolov v Štítniku a Plešivci, prizvali na ich výzdobu talianskych majstrov.
ástenné maľby uvedených dvoch kostolov sa stali vzorom pre ďalších donátorov, pre ktorých už maľovali prevažne domáci nasledovníci majstrov plešivských a štítnických fresiek, sčasti inšpirovaní ich dielami a kultúrnym vplyvom vĺn nemeckých prisťahovalcov, ale už s výraznou schopnosťou svojského, domáceho výtvarného podania s prísnymi pravidlami vymedzených tém. Rozsiahle maliarske cykly na stenách menších vidieckych kostolov v Ochtinej, Koceľovciach, Rákoši, Chyžnom, maďarskom Szentsimone, doposiaľ neodkryté maľby v kostoloch v Roštári, Kameňanoch, Šiveticiach, Lipovníku a Krásnohorskom Podhradí dokazujú veľkú frekvenciu maliarskych dielní i jednotlivých umelcov.
hľadiska vývinu nástenného maliarstva v Gemeri osobitne zaujímavou je románska rotunda v Šiveticiach, kde nachádzame aj staršiu vrstvu malieb z 13. storočia zobrazujúcu legendu o sv. Margite Antiochijskej, v slovenskom prostredí tému mimoriadne vzácnu, ale aj niekoľko výjavov z christologického (pašiového) cyklu, ktorého najdokonalejšiu prezentáciu nachádzame v gotickom kostole v Koceľovciach a v neskororománsko-gotickom kostole v Ochtinej. Ochtinská Posledná večera a výjavy z vypočúvania Krista, koceľovská Kalvária a Snímanie z kríža patria medzi najúžasnejšie výtvarné kompozície v dejinách gemerského maliarstva vôbec. K týmto maľbám sa svojou kvalitou výtvarného zobrazovania nesporne radia rákošské fresky s množstvom biblických postáv a svätcov a s unikátnou sediacou postavou Krista s tromi tvárami znázorňujúcou Najsvätejšiu Trojicu. K vrcholným dielam talianskeho nástenného maliarstva v Gemeri patrí Kalvária v rodovom kostole Bebekovcov v Plešivci a výjavy zo života sv. Františka z Assisi spolu so Zvestovaním Panne Márii v monumentálnej gotickej bazilike v Štítniku.
ruhá významná skupina gemerských nástenných malieb sa zachovala na stenách vidieckych kostolíkov v rimavskej oblasti v obciach Kraskovo, Kyjatice, Rimavská Baňa, Rimavské Brezovo, Rybník a Žíp. Okrem obvyklých biblických scén sa v dvoch z týchto kostolov (Kraskovo a Rimavská Baňa) stretávame aj so zobrazením výjavov zo starouhorskej legendy o sv. Ladislavovi.
Christologický a pašiový cyklus, mariánsky cyklus, postavy apoštolov, svätcov a mučeníkov a výjavy Posledného súdu - to sú najčastejšie témy zobrazované v gemerských kostoloch pre veriacich, z ktorých prevažná väčšina nevedela čítať ani písať. Títo ľudia sa s biblickými textami, životmi svätých a cirkevnými legendami zoznamovali cez svoju "bibliu pauperum" (biblia chudobných) zobrazenú sugestívnymi farebnými obrazmi na stenách kostolov.
očiatky výskumu a postupné objavovanie vzácnych súborov nástenných malieb v Gemeri sa viažu s obdobím poslednej štvrtiny 19. a začiatku nášho storočia. Formujúce sa inštitúcie starostlivosti o pamiatky v Maďarsku a Československu hneď na začiatku svojej existencie upriamili svoju pozornosť aj na stredoveké kostoly gemerského regiónu, kde už prvé prieskumy potvrdili očakávania odborníkov. Na prelome minulého a nášho storočia sa okrem veľkolepých plánov pamiatkovej obnovy architektúr započala aj rozsiahla akcia odkrývania, dokumentácie a reštaurovania nástenných malieb v týchto objektoch. Túto činnosť na území Gemera viedol profesor budapeštianskej vysokej školy užitých umení a reštaurátor István Groh, ktorý so svojím tímom odkryl a dôkladne zdokumentoval väčšinu dnes známych gemerských stredovekých nástenných malieb.
oposiaľ najrozsiahlejší a najkomplexnejší pamiatkový a reštaurátorský prieskum gemerských stredovekých kostolov s nástennými maľbami uskutočnil na konci sedemdesiatych rokov 20. stor. na základe objednávky vtedajšej Okresnej správy pamiatkovej starostlivosti v Rožňave kolektív v zložení: PhDr. Milan Togner, akad. mal. doc. Jiří Josefík a akad. soch. Ladislav Székely. Autori výskumných správ z kostolov v Chyžnom, Kameňanoch, Koceľovciach, Kraskove, Krásnohorskom Podhradí, Kyjaticiach, Lipovníku, Ochtinej, Plešivci, Rákoši, Rimavskej Bani, Rimavskom Brezove, Roštári a Šiveticiach obohatili stupeň poznatkov v oblasti datovania, vzájomných súvislostí a umeleckohistorického hodnotenia, ale predovšetkým upriamili pozornosť odbornej i laickej verejnosti na existenciu tohto vzácneho súboru stredovekých pamiatok, ktorých historický a umeleckohistorický význam ďaleko prekračuje rámec regiónu i hranice Slovenskej republiky. Toto konštatovanie potvrdzuje aj posledný nález rozsiahlych fragmentov nástenných malieb v evanjelickom kostole v Dobšinej z roku 2002, kedy bolo odkryté unikátne a v slovenskom prostredí úplne ojedinelé zobrazenie postavy sv. Hildegardy z Bingenu, v nemeckých krajinách dodnes jednej z najuctievanejších svätíc. Zvyšky maľovanej figurálnej výzdoby boli objavené skoro súčasne aj v rím. kat. kostole v Revúcej a evanjelickom kostole vo Vyšnej Slanej.
oteraz evidovaných 18 kostolov s nástennými maľbami predstavuje iba zlomok stredovekého bohatstva Gemera. Môžeme si byť istí, že ďalšie výskumy budú túto kolekciu neustále obohacovať o nové nálezy.
20.12.2008

Edita Kušnierová