Kolaudácia mosta potvrdila, že alkohol je ľahší ako voda

iacerým poslancom sa dátum kolaudácie zrekonštruovaného mosta v našej obci v posledný deň roka, na Silvestra, nepozdával. Vraj si chlapi viac vypijú, môže sa prihodiť dačo nedobré. Ale novozložený obecný parlament na svojom prvom rokovaní po komunálnych voľbách silvestrovský dátum kolaudácie predsa len schválil. Bolo to vraj tiché želanie odchádzajúceho starostu Silvestra Jarinu, ktorý nechcel viacročnými veľkými starosťami o menovaný most čeriť hladinu svojich pokojných januárových dní na zaslúženom odpočinku. No najmä nechcel ťarchu neskolaudovanej stavby prevážať eroplánom do Anglicka, kde sa chystá navštíviť svoju vnučku. A do tretice – chcel sa so svojou štáciou starostu, kde pôsobil štyri volebné obdobia, dôstojne rozlúčiť. Deň svojich menín považoval za ten najpríhodnejší.

bhliadka zrekonštruovaného mosta netrvala príliš dlho, kolaudačná komisia na stavbe nijaké nedostatky nevidela. Akurát sa trošku zdržala, kým miestna jednotka dobrovoľných hasičov pripravovala ukážku návrhu odchádzajúceho starostu: keď na okraj betónového prierezu mosta hasiči naukladali fošne, hladina potoka sa zdvihla najmenej pol druha metra. „Našim deťom! Aby sa v horúcom lete mali konečne kde kúpať!“ - hrdo utrúsil Silvester Jarina.

šte dvojité prestrihnutie pásky starým a novým starostom a už sa zástup členov komisie a vedenia obce poberal k prestretým stolom na obecnom úrade.

akovných príhovorov, pri ktorých vlhli nielen oči prítomných, ale od dobrého sektu aj ich pery, bolo toľko, až sa silvestrovský deň prekĺzol do podvečera a vzápätí celkom pohasol. Vtedy si rozcítený i rozžiarený odchádzajúci starosta Jarina spomenul, že mu ráno volala manželka z Anglicka, od vnučky, aby ani vo svoj veľký deň nezabudol zatvoriť sliepky a nachovať králiky i kozu Lízu. A tak sa neistým krokom, s prísľubom, že hneď je späť, vytratil do dedinskej tmy. (V našej dedinke bola v ten večer naozaj tma - často sa kazil tridsať rokov starý automat verejného osvetlenia. No už nám v pouličných lampách svitne na svetlejšie večery, lebo nový starosta to mal vo svojich predvolebných sľuboch.)

eď oslávenec Silvester Jarina neprichádzal, nového starostu Jara Jarábka, ktorý od volebného víťazstva pociťoval veľkú zodpovednosť za obec i ľudí v nej, premkýnala neistota. Nalievaním a núkaním poveril jednu poslankyňu a vybral sa za Jarinom. Keď prichádzal v tme k mostu, zmrazilo ho pomyslenie, či jeho predchodca trafil rovno naň. Zlé tušenie sa zväčšilo, keď už, stojac na moste, počul čudný čľapot, chrčanie a stonanie. Mocne sa rozkričal o pomoc. Prvý pribehol mladý hasič Ondro Vodečka, vzápätí ďalší občania s baterkami. „Mám ho! Držím ho! Žije!“ - kričal z tmy Vodečka, ktorý, využívajúc znalosti z potápačského kurzu, ťahal topiaceho sa z napustenej hlbokej hate do plytšej vody potoka.

ožíčku!“ – zahorekoval v tme ženský hlas, „nad tým naším Silvestrom zase stáli anjeli strážni, že sa neutopil...“
"Žiadni anjeli“ – oponoval z tmy rázny hlas muža, ktorého hneď identifikovali ako profesora fyziky na dôchodku, zarytého ateistu Svaťa Svetoša. „Len sa opäť potvrdilo, že lieh je ľahší ako voda...!“
22.9.2008

Ladislav Malák