V jelšavskom evanjelickom kostole našli pozoruhodné dokumenty z 18. storočia

Evanjelický kostol a.v. v Jelšave Veľa vecí okolo nás pripomínajúcich dávnejšiu minulosť si možno ani nevšimneme. Stáva sa však, že sú svojimi nálezcami za rôznych okolností objavené v kostoloch, historických budovách, na pôjdoch starých rodinných domov alebo iných, viac či menej, významných miestach. Niektoré sú uložené, ba uschované tak, aby ich našli tí najpovolanejší. Nie stále sa tento zámer uschovávateľov vecí naplní, no keď sa tak stane, objav sa dostane „na všeobecnú známosť“ a hodnoverné historické nálezy tak vypĺňajú medzery v mozaike dejín, niekedy potvrdzujú alebo možno aj spochybňujú ich pravdivosť.

„Šťastie“ mal aj nález v jelšavskom evanjelickom kostole, keď sa koncom roka 2009 dostal práve do rúk tých najpovolanejších. Ako sa to všetko udialo a čo tunajší evanjelický kňaz Mgr. Ivan Bojna a archivár z úradu Rímskokatolíckeho biskupstva v Rožňave pán Kršniak našli, som sa spýtala priamo pána farára Bojnu, ktorý povedal:
„Pri náhodnej návšteve nášho kostola si pán Kršniak všimol historickú železnú krstiteľnicu a hlavne erb na jej prednej strane. Pokúšal sa vylúštiť, komu patril. Zrak mu ale spočinul na jablku, ktoré spolu s krížom tvorí vrcholec krstiteľnice. Predpokladal a dúfal, že by v nej mohlo byť niečo uložené. Po vybratí kríža z kovového jablka sa cez jeho otvor črtali známky niečoho, čo sme priebežne identifikovali ako listinu. V predtuche významného nálezu sme sa pokúšali dve horizontálne spojené časti jablka od seba oddeliť. Bolo dosť náročné, keďže kovy do seba dobre zapadali, rozdeliť jablko tak, aby sme ho ani najmenej nepoškodili. Podarilo sa a navyše sa aj potvrdil predpoklad, že pôjde o historické dokumenty. V jablku boli uložené dva poskladané papiere. Už pri ich vyberaní sme hmatom cítili, že papier pochádza zo skoršieho obdobia. Po rozložení sa ukázalo, že jeden z nich je väčší (niečo medzi naším formátom A3 a A4) a jeden menší (asi polovica z prvého). Oba papiere obsahovali ručne písané texty v češtine, používanej evanjelikmi v predbernolákovskom období a aj po kodifikovaní bernolákovčiny ešte ďalších 60 rokov. Na väčšom papieri, v jeho polovici, bol proti svetlu znateľný znak výrobcu papiera. Podľa neho pán Kršniak usúdil, že papier bol vyrobený v Rožňave.“

Čo obsahovali texty, boli čitateľné a zrozumiteľné?
„Pre laika by možno bolo ťažšie pochopiť všetko, čo vlastne chceli pisatelia povedať. Pánovi Kršniakovi sa podarilo texty prepísať. Podľa kontextu sa dá predpokladať, že sa v nich píše, že vďaka panovníkovi Jozefovi II. získala evanjelická cirkev povolenie na postavenie svojho kostola dokončeného 9. júna 1783. Prvým kazateľom slova Božieho v ňom bol Pavol Valaský. Za tým je doslovne uvedené toto: techda slobode Tato Krstedlnic Gest Učjnena Roku. 1790 D. 17. Martij. Skrze mne Slosarskeho Majstra Obywatele Gelssawskeho Na ten čas, Samostatnostij zastawagiciho a Slobodneho. Oce Matky zbaveneho, Krajetz Janose... (prepis urobený pánom Kršniakom). Za týmto textom je vlastnoručný podpis majstra Krajetza. Pod svoj podpis dal majster ešte poznámku, že po dokončení krstiteľnice odchádza 24. apríla 1790 ešte raz do sveta na skusy a že pri písaní tohto listu bol prítomný jeho drahý kamarát Daniel Germani. Druhá strana papiera obsahuje text z neskoršieho obdobia, ktorým je dodatok, že krstiteľnica sa roku 1836 znovu vyčistila zámočníckym majstrom Ludvigom Samuelom. Toľko z väčšieho dokumentu.“

Čo je napísané na menšom papieri?
„Stojí v ňom, že 16. januára 1790 poctivý cech zámočnícky daroval pre potreby nášho evanjelického chrámu za čias staršieho cechmajstra Jána Šeboka a mladšieho Jána Galla túto krstiteľnicu vyrobenú spolubratom Jánom Krajeczom, ktrého pri prijatí do cechu za spolumajstra táto krstiteľnica bola majstrovským dielom.“

Kto je autorom tohto druhého listu?
"Písmo nie je totožné s písmom na väčšom papieri, takže tento list podľa dátumu vznikol skôr a jeho autora zatiaľ nepoznáme, hoci list je podpísaný."

Pánovi farárovi Bojnovi ďakujem za informácie, ktoré bol ochotný poskytnúť na sprostredkovanie našimi novinami. Nájdené dokumenty sú uložené na bezpečnom mieste a o ich ďalšom osude rozhodnú kompetentní. Možno, že nakoniec sa stanú jedným zo zbierkových predmetov jelšavského múzea...
18.1.2010

Text a foto: Alena Sabonová