Pred sto rokmi v gemerskej Ratkovej uzrel svetlo sveta učiteľ a básnik Ľudo Lašán

Ľudo Lašán Pred sto rokmi 2. augusta 1909 v malebnej gemerskej obci Ratková uzrel svetlo sveta učiteľ a básnik Ľudo Lašán. Jeho otec bol vyučený tradičnému ratkovskému remeslu, kožiarstvu, ale pracoval od mladosti ako pražiar železnej rudy v Sirku. V ťažkých povojnových rokoch dali rodičia na podnet miestneho učiteľa mladého Ľuda na štúdiá. Po ukončení meštianskej školy v Jelšave sa dostal na Učiteľský ústav v Lučenci, ktorý v roku 1928 úspešne absolvoval. Jeho prvým učiteľským pôsobiskom sa stala Hnúšťa, kde sa aj literárne prejavoval. Jeho bohatá básnická tvorba sa niesla v zmysle jeho lásky k rodnému kraju a sociálneho cítenia, ktorý v nej rezonuje. Ľudo Lašán debutoval v roku 1933 básnickou zbierkou Kontúry Rudohoria. V nej vyspieval lásku k teplému kútu domova, krásu rodného kraja, lásku k jeho robotným ľuďom a aj svoje cítenie s ním. Už v úvodnej básni poodhalil svoje srdce a vyspieval jeho bôľ nad ľudskou biedou:


Popri intímnej lyrike (Chodím ja popod okno, Oči...) a baladických obrázkoch (Grlický mlynár) najsilnejšie zaznieva hlas obrazu a odrazu biedy a hladu utláčaného ľudu. Ale Ľudo Lašán nezostával len glosátorom chudoby.
Ovplyvnený pohybmi a bojmi baníkov spod Železníka, hľadal aj príčiny tohto stavu, obžalovával režim, zastával sa chudobných, ostro protestoval, búril sa a burcoval svojou poéziou:

Od sociálnej revolty nebolo ďaleko k protivojnovému postoju a odbojovej vzbure. Svojou básnickou tvorbou citlivo reagoval na revolučné udalosti, boje, víťazstvá a premeny. Tak takýmto básnikom bol Ľudo Lašán, ktorý v Hnúšti pôsobil plných 10 rokov.

V Hnúšti sa venoval spevokolu, miestnej telovýchove, oživoval činnosť miestneho odboru Matice slovenskej, organizoval s ostatnými činiteľmi najmä hudobno-literárne večierky a podieľal sa aj na ochotníckom divadle. Samozrejme okrem týchto aktivít bol aj publikačne činný, prispieval svojimi básňami do okresného týždenníka Gemer-Malohont náladovými a osobnými básňami, v besedniciach načrtával aktuálne problémy spoločnosti a spracúval miestne ľudové zvyky.
V roku 1936 odišiel z Hnúšte do Rimavskej Soboty, neskôr do rodnej Ratkovej a po jedenástich rokoch ju opúšťa. Usadil sa v Bratislave, kde 18.1. 1994 umrel.

Bc. Martin Pliešovský