Budova SVŠT so sídlom v Bratislave.

Boj za založenie Slovenskej vysokej školy technickej mal svoje etapy a vodcov

Jur Hronec - prvý rektor Uverejňovaním statí z publikácie Jur Hronec z Gočova od autorov Ondrej Hronec a Daniela E. Komárová sa blížime k záveru. Deviate pokračovanie je venované formovaniu slovenského vysokého školstva. Jeho úvod začína citátom Prof. RNDr. Beloslava Riečana, DrSc., Dr.h.c.: „Založenie vysokej školy technickej malo pre Slovensko taký istý význam ako objavenie Newtonových zákonov pre svet!“ Pokračuje ďalej takto.

Boj za založenie Slovenskej vysokej školy technickej mal svoje etapy a vodcov. V počiatkoch to bol prof. Michal Ursíny a po jeho smrti ho nasledoval Jur Hronec. Vedenie Výboru pre založenie slovenských vysokých škôl poverilo Jura Hronca v roku 1931, aby sa ujal iniciatívy pri založení Akčného výboru, ktorý by otázky vysokého školstva na Slovensku sledoval, predkladal ich kompetentným a organizoval podporné akcie slovenskej verejnosti. Akčný výbor skoncipoval Memorandum slovenskému národu, ktoré sa malo schváliť na zhromaždeniach 15. – 17. mája 1936 a následne ho adresovať vláde. V ňom sa požadovalo: dobudovať Univerzitu Komenského zriadením prírodovedeckej fakulty a vybudovať Vysokú školu technickú s odbormi: stavebné inžinierstvo, chemicko-technologický odbor, odbor lesnícky a poľnohospodársky, odbor zememeračský. Akčný výbor dostal vyše päťsto rezolúcií z rôznych častí Slovenska, ktoré podporovali tento zámer.
Po rôznych peripetiách a na základe prijatého zákona č. 170/1937 Zb. z. a n. zo dňa 25.6.1937 bola v školskom roku 1938/39 v Košiciach zriadená Štátna vysoká škola technická dr. M. R. Štefánika s nasledovnými oddeleniami: inžinierske staviteľstvo konštrukčné a dopravné, inžinierske staviteľstvo vodohospodárske a kultúrne, zememeračské inžinierstvo. 8.8.1938 sa v Košiciach zišiel profesorský zbor, ktorý si zvolil prvého rektora – prof. Jura Hronca. Keďže v tom čase nebolo desať vysokoškolských profesorov – Slovákov, ktorí by zodpovedali konkurzným podmienkam, polovicu profesorského zboru tvorili Česi. Tak bola zabezpečená vysoká úroveň novovzniknutej školy.

„Vy, mládenci slovenskí, musíte si uvedomiť, že ako budúci inžinieri musíte konkurovať s celým svetom a nemôžete sa uzavrieť do úzkych hraníc Slovenska, lebo pred Vami stojí veľká úloha: hospodársky povzniesť Slovensko, slovenský ľud... a k tomu potrebujete veľké vedomosti, ... vybudovať dobré cesty, posilniť úrodnosť pôdy...
Je potrebné pracovať, aby Vaša energia bola účelne a ekonomicky využitá. V tomto ohľade zaslúžil sa náš krajan, naša krv, rodák z Liptovského Mikuláša, Aurel Stodola, prof. techniky v Zürichu, teraz už na odpočinku. Inžinier Stodola je pýchou terajšieho inžinierstva celého sveta a my Slováci môžeme byť na neho hrdí. Jeho meno každý strojný inžinier dobre pozná. Preto tým viac vy, ako budúci slovenskí inžinieri, musíte si toto meno dobre zapamätať. Jeho veľké práce sú z odboru parných turbín a zostanú navždy skvelou pamiatkou na geniálneho a pracovitého inžiniera. Jeho meno zostane navždy zlatými písmenami zapísané v histórii svetovej techniky strojníckej. Vidíte, že aj taký malý národ ako sme my môže tvoriť históriu svetového pokroku a kultúry, a to svojimi jednotlivými, pracovitými a geniálnymi ľuďmi.“

(Úryvky z imatrikulačnej reči 1939)

Pre okupáciu Košíc horthyovským Maďarskom sa škola presťahovala do Martina. Zotrvala tam iba rok, potom sa presťahovala do Bratislavy. V súčasnosti je najväčšou slovenskou technickou vysokou školou, známou pod názvom Slovenská technická univerzita.
Počas druhej svetovej vojny vznikli na technike aj ďalšie odbory: elektrotechnický, v školskom roku 1941/42 odbor lesnícky a poľnohospodársky.
Vo vojnových rokoch na SVŠT (vládnym nariadením č.6 zo dňa 14.2.1939 Úr. n. bola škola premenovaná na Slovenskú vysokú školu technickú) študovalo 1371 poslucháčov,  z čoho bolo 810 Slovákov, 400 Bulharov, 55 Rusov, 45 Čechov, 33 Nemcov a 20 Maďarov.
Za pomoci obchodných a priemyselných komôr sa 1. októbra 1940 vytvorila súkromná Vysoká škola obchodná a jej dekanom sa stal prof. Jur Hronec. V súčasnosti má názov Ekonomická univerzita so sídlom v Bratislave.
V školskom roku 1940/41 vznikla pri Univerzite Komenského Prírodovedecká fakulta. Pri jej koncepčnom a organizačnom konštituovaní zohral dôležitú úlohu aj prof. Jur Hronec. Od 1.10.1940 bol jej bezplatným a od 1.12.1950 riadnym profesorom až do svojej smrti. Z Vysokej školy technickej, o ktorú tak bojoval, a ktorú zakladal i viedol, neodišiel dobrovoľne:

„ ... moja sekretárka ma koncom školského roka upozornila, aby som si išiel pre výplatu. Keď som prišiel do učtárne, bolo mi oznámené, že moje meno sa na výplatnej listine už nenachádza. Jednoducho povedané, vyhodili ma zo školy, o ktorú som celý život bojoval, založil a budoval. Prijal som to s pokorou, ale na matematiku a študentov som nezanevrel. Prešiel som do nového prostredia, kde som naďalej bezplatne učil. Dôchodok, ktorý som dostal, bol taký istý ako mala upratovačka na našej katedre. Obrátil som sa aj na Dôchodkový úrad so žiadosťou o zvýšenie, ale odpovede som sa nedočkal.“

V roku 1946 bol odbor poľnohospodárstva a lesníctva preložený z Bratislavy do Košíc a vznikla z neho Vysoká škola poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva. Predsedom komisie pre jej založenie bol prof. Jur Hronec. Pokračovateľmi tejto školy sú: Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre a Technická univerzita vo Zvolene. V školskom roku 1946/47 vzniká Pedagogická fakulta UK, jej dekanom sa stal prof. Jur Hronec.

___________________________________________________________________________________

(Pokračovania z publikácie Jur Hronec z Gočova, ktorú napísali Ondrej Hronec a Daniela E. Komárová. Uverejňujeme so súhlasom autorov)

DOTERAZ UVEREJNENÉ POKRAČOVANIA Z KNIHY - JUR HRONEC Z GOČOVA

- Kým sa Jur Hronec stal z dedinskej siroty uznávaný vedec svetového významu

- Ako Jur Hronec využíval suplikácie na prebúdzanie slovenského povedomia

- Vysokoškolské štúdiá Jura Hronca v Kluži v rokoch 1902 – 1906

- Vždy mal na pamäti, že žiaka pri odpovedi treba povzbudiť, vliať sebadôveru

- Vedecká cesta mladého Jura Hronca od matematiky k pedagogike

- V manželstve s Emou Schusterovou žil Jur Hronec osemnásť rokov

- Najväčšou túžbou Jura Hronca bolo písať vedecké práce v slovenskom jazyku

- Jur Hronec: "Žijeme dobu reálnych a technických vied a my o tieto veci nestojíme."