Žijeme dobu reálnych a technických vied a my o tieto veci nestojíme

Jur Hronec pri tabuli Pokračujeme v uverejňovaní ôsmej časti publikácie Jur Hronec z Gočova, venovanú spomienke na život a prácu nášho významného Gemerčana, ktorého úmrtie si pripomenieme 1. decembra 2009. Autori Ondrej Hronec a Daniela E. Komárová ju nazvali "Brno - kolíska zrodu technického vysokoškolského vzdelávania na Slovensku".
V školskom roku 1926/1927 sa Jur Hronec stal dekanom Stavebnej fakulty Českej vysokej školy technickej. V Brne bolo výborné prostredie pre slovenských študentov i učiteľov. Slovenskí študenti sa združovali v akademickom spolku Kriváň. Jur Hronec bol jeho čestným doživotným predsedom. Tajomníkom spolku bol Martin Kvetko, študent veteriny. Ten o Hroncovi napísal: "Všetkých nás neučil matematiku, ale všetkých nás učil životu a jeho mravnej hodnote..."
Jur Hronec založil a takmer dvadsaťpäť rokov viedol podporný fond slovenských študentov - najskôr v Brne a potom v Bratislave, bol organizátorom sociálnej výpomoci i ochotným radcom slovenských vysokoškolákov.
V Brne začala jeho spolupráca s Maticou českou, ktorá mu vydala prvé matematické učebnice. Súčasne začal spolupracovať aj s Maticou slovenskou.
Jur Hronec si rektora brnenskej univerzity prof. Michala Ursínyho nesmierne vážil, lebo už v roku 1920 mal Ursíny vypracovanú koncepciu rozvoja slovenského vysokého školstva technického a prírodovedného smeru. Hronec akceptoval jeho názory a snahy; obaja boli zakladajúcimi členmi Spolku profesorov Slovákov, ktorý požadoval zriadenie prírodovedeckej fakulty a slovenskej techniky.

Jur Hronec sa k tejto problematike takto vyjadruje:
"Hlavnú príčinu toho, že zriadenie reálnych a technických fakúlt sa na Slovensku oneskorilo som videl v tom, že sme pre tieto odbory nemali dostatok docentov a profesorov. Do roku 1918 sa viedol boj o jazyk a zachovanie národa. Tento boj viedli najmä evanjelickí farári, učitelia a advokáti, ktorým po oslobodení boli tieto odbory bližšie, a preto ich aj podporovali. Mnohokrát som musel po prevrate prízvukovať, že máme dosť krásnej literatúry; mali by sme sa obrátiť k reálnym a technickým vedám, ktoré dávajú základ pre väčší blahobyt a vyššiu životnú úroveň ľudstvu než duchovné vedy. Z tejto príčiny začal som burcovať za vznik a rozvoj technických a prírodných vied.
Pred 300 rokmi malo Slovensko Univerzitu so štyrmi fakultami. Po 300 rokoch má Slovensko opäť iba tieto štyri fakulty: právnickú, filozofickú, lekársku a theologickú... To znamená, že za tristo rokov sme nepostúpili v budovaní slovenského vysokého školstva. Nie je to hanba pre nás a slovenský národ...?! Žijeme dobu reálnych a technických vied a my o tieto veci nestojíme. Nie je to smutné pre nás a slovenský ľud?! Pozdravujem tieto oslavy so želaním, aby sa aj na Slovensku čím skôr pristúpilo k zriaďovaniu vysokého školstva reálneho a technického smeru!"

(Pamätná reč pri oslavách 300. výročia Trnavskej univerzity, ktorú predniesol Jur Hronec ako zástupca ČVŠT z Brna v roku 1935. Reč bola publikovaná v denníkoch a mala obrovský ohlas hlavne u študujúcej mládeže. Bola impulzom v boji o založenie slovenskej techniky.)

___________________________________________________________________________________

(Pokračovania z publikácie Jur Hronec z Gočova, ktorú napísali Ondrej Hronec a Daniela E. Komárová. Uverejňujeme so súhlasom autorov)

DOTERAZ UVEREJNENÉ POKRAČOVANIA Z KNIHY - JUR HRONEC Z GOČOVA

- Kým sa Jur Hronec stal z dedinskej siroty uznávaný vedec svetového významu

- Ako Jur Hronec využíval suplikácie na prebúdzanie slovenského povedomia

- Vysokoškolské štúdiá Jura Hronca v Kluži v rokoch 1902 – 1906

- Vždy mal na pamäti, že žiaka pri odpovedi treba povzbudiť, vliať sebadôveru

- Vedecká cesta mladého Jura Hronca od matematiky k pedagogike

- V manželstve s Emou Schusterovou žil Jur Hronec osemnásť rokov

- Najväčšou túžbou Jura Hronca bolo písať vedecké práce v slovenskom jazyku