Jur Hronec: "Viete, rád som chodil medzi vás. Bolo mi tu dobre!"

Jur Hronec Záverečná časť publikácie Ondreja Hronca a Daniely E. Komárovej „Jur Hronec z Gočova“ je venovaná osobnosti Jura Hronca v kultúrnych dejinách Slovenska. Pripomeňme si ňou jeho vzťah k Matici slovenskej i jeho prácu v nej, ktorá ho napokon priviedla v rokoch 1945 – 1954 na najvyšší post v tejto ustanovizni, na čelo Výboru Matice slovenskej, ako jej predseda.

Jur Hronec, slovenský vzdelanec, zastal svoje miesto i v kultúrnych dejinách Slovenska. Matematická špecializácia neodvádzala jeho pozornosť od iných prírodných vied, pretože ich pokladal za rozhodujúce pre ekonomický a kultúrny rozvoj Slovenska.
V Jurovi Hroncovi bola záruka rozvoja vedeckej činnosti Matice slovenskej (MS).
 V roku 1931 poslala MS Jurovi Hroncovi do Brna prácu o hydromechanike na posúdenie. Hronec poďakoval a pokladal to za vyznamenanie. Tešil sa, že na ten čas je MS jediná inštitúcia, ktorá takéto práce vydáva.
Najčulejší styk MS s Jurom Hroncom bol počas jeho pôsobenia v Brne. V roku 1931 dokončil rukopis Algebraické rovnice a ich použitie na analytickú geometriu. Tajomník MS R. Kľačko sa postaral o rečovú apretúru Hroncovho diela.
V roku 1935 MS v Slovenských pohľadoch vydala Hroncov článok Vysokoškolské požiadavky Slovenska.
V roku 1939 v Martine vzniká Spolok priateľov slovenskej techniky.
V roku 1939 Jurovi Hroncovi MS vydáva knihu Diferenciálny a integrálny počet (v roku 1949 druhé vydanie).
V roku 1940 bol Jur Hronec zvolený za predsedu Slovenského národného múzea. V roku 1945 sa Jur Hronec stal predsedom MS, spolu s Ladislavom Novomeským.

Na jedno stretnutie s matičiarmi si spomína takto:
„V roku 1946 sme mali valné zhromaždenie v Košiciach. Mal to byť pozdrav prinavrátenému mestu a jeho okoliu, ktoré bolo za druhej svetovej vojny okupované hortyovským Maďarskom. Navštívili sme niektoré blízke obce. Radosť ľudí, že sú opäť vo svojej domovine, bola nesmierna. V Barci pripravili veľkolepé uvítanie, ako by boli preciťovali skutočnosť, že sa vrátili domov, do svojej vlasti. Po mojom príhovore mali všetci slzy v očiach... Ale slzy v očiach som mal aj ja, ledva som svoj prejav dokončil...“

 V roku 1947 v Leviciach odovzdal knižnicu, ktorú mestu darovala MS. V tom istom roku Jur Hronec viedol delegáciu vedeckého sektora MS do Prahy, kde sa dohodli na konkrétnych formách spolupráce. V českom vedeckom prostredí známy a vážený Hronec zabezpečoval týmto úsiliam vážnosť a dôstojnosť.
V roku 1949 v MS vyšli i Hroncove Algebraické rovnice a ich využitie pre analytickú geometriu.
5. apríla 1954 Jur Hronec z titulu svojej matičnej funkcie naposledy vystúpil v Martine: "... viete, rád som chodil medzi Vás. Bolo mi tu dobre!" To boli posledné slová Jura Hronca na matičnej pôde.

 Jur Hronec dožil svoj život v Bratislave, kde na následky krátkej ťažkej choroby 1. decembra 1959 zomrel.
Na vlastnú žiadosť bol pochovaný na gočovskom cintoríne. Pozostalí sa postarali o cirkevný pohreb, ten sa však nesmel konať. Vtedajšia moc nariadila pohreb štátny, hoci išlo o veriaceho človeka.

Odkazujem Vám... Veľakrát som sa presvedčil, že len solídna práca a nadobudnuté vedomosti, ktoré sa nedajú vziať, môžu človeka živiť až do smrti. Len poctivosť, pracovitosť, solídnosť a vedomosti môžu človeka urobiť blaženým a šťastným.
Práca vám vyplní život, bez ktorej on je prázdny. Obsah života natrvalo nenaplní nijaká zábava. Preto pracujte, tvorte, dúfajte a vydržte, len tak budete šťastní!


______________________________________________________________________________

______________________________________________________________________________

(Pokračovania z publikácie Jur Hronec z Gočova, ktorú napísali Ondrej Hronec a Daniela E. Komárová. Uverejňujeme so súhlasom autorov)

DOTERAZ UVEREJNENÉ POKRAČOVANIA Z KNIHY - JUR HRONEC Z GOČOVA

- Kým sa Jur Hronec stal z dedinskej siroty uznávaný vedec svetového významu

- Ako Jur Hronec využíval suplikácie na prebúdzanie slovenského povedomia

- Vysokoškolské štúdiá Jura Hronca v Kluži v rokoch 1902 – 1906

- Vždy mal na pamäti, že žiaka pri odpovedi treba povzbudiť, vliať sebadôveru

- Vedecká cesta mladého Jura Hronca od matematiky k pedagogike

- V manželstve s Emou Schusterovou žil Jur Hronec osemnásť rokov

- Najväčšou túžbou Jura Hronca bolo písať vedecké práce v slovenskom jazyku

- Jur Hronec: "Žijeme dobu reálnych a technických vied a my o tieto veci nestojíme"

- Boj za založenie Slovenskej vysokej školy technickej mal svoje etapy a vodcov