Trojkráľoví koledníci v Rožňavskom Bystrom.

Z Troch kráľov sa stal sviatok, v ktorom prevážili ľudové predstavy a zvyky

Sviatok Troch kráľov (6. január), ktorý uzatvára slávnosti spojené s Vianocami, bol istý čas spájaný so začiatkom nového roka. Pôvodne, ešte predtým, ako sa Vianoce stali súčasťou významných kresťanských sviatkov, sa v tento deň oslavovalo Zjavenie Pána. Šlo však o iný sviatok spojený s inou udalosťou. Zjavenie Pána sa totiž viazalo na udalosť, keď Ján Krstiteľ krstil dospelého Ježiša v rieke Jordán. Vtedy sa podľa Písma zniesol Duch svätý v podobe holubice a zaznel hlas: „Toto je môj milovaný syn, v ktorom som našiel zaľúbenie“.
Až neskôr, po tom, ako Vianoce získali dôležité miesto v kresťanskom liturgickom roku, sa z Troch kráľov stal sviatok, v ktorom prevážili ľudové predstavy a zvyky a ktorého kresťanský základ sa posunul viac do úzadia. Na Troch kráľov sa v kostole svätila voda, kadidlo a krieda, teda sväteniny, ktoré sa tak stali prostriedkom prenosu duchovnej moci. Po dedine chodievali koledníci - obchôdzkari, čiže kňaz so sprievodom, ktorí žehnali domom. Dom sa vykrápa svätenou vodou, vykiadza kadidlom, nad vchodové dvere do domu sa píšu kriedou iniciály C+M+B a rok (20-C+M+B-10). Pôvodne je to skratka latinského požehnania „Christus mansionem benedicat“ (Kristus nech žehná (tomuto) príbytku). Dnes sa však chápu ako iniciály troch mudrcov z Východu - Gašpara (Caspar), Melichara (Melchior) a Baltazára (Balthasar), ktorí podľa Písma prišli navštíviť Ježiša v Betleheme (20-G+M+B-10).
Obchôdzkarov, ktorí chodili s koledou, musíme odlíšiť od betlehemcov. V mnohých obciach chodili medzi Štedrým večerom a Troma kráľmi skupinky chlapcov s betlehemom. Boli to traja pastieri, bača a anjel. Anjel nosil betlehem. Chlapci hrávali hru, väčšinou to bol ľudový text tradovaný v dedine z generácie na generáciu. Oproti tomu, koledníci - „traja králi“ - chodili s hviezdou. Boli to chlapci oblečení do bielych košieľ s korunkami a hrávali trojkráľovú hru, v ktorej pripomínali túto biblickú udalosť a vinšovali:

My tria králi ideme k vám, šťastia, zdravia vinšovať vám.
šťastia, zdravia, dlhé letá, my sme prišli k vám zďaleka.
Zďaleka je cesta naša, od Betlema do salaša,
Nad Betlémom hviezda stojí, spasiteľa nášho kojí.
Do Betlema pospiechali, Ježiškovi dary dali.
Buďte zdraví hospodári, to vám vinšujeme,
za tie dary, čo ste dali, pekne ďakujeme.


Sviatok Troch kráľov sa slávil aj účasťou na liturgii, ktorej súčasťou boli trojkráľové sväteniny – voda, krieda, sviečky i cesnak, posvätené znakom kríža s použitím svätenej vody. Slúžili ako magický liečebný prostriedok a na ochranu ľudí, zvierat, obydlia a úrody pred démonmi, strigami, vodníkmi a prírodnými živlami. Mamy pre deti varili dlhé slíže posýpané makom. Ešte počas ich varenia pozháňali všetky deti aj od susedov, a poslali ich na dlhú „šmýkačku či sankovačku“, aby sa urodili dlhé konope. Robili tak aj starí, mladí, všetci na sánkach, veľkých saniach na drevo „vlačuhy“, alebo mali korčule aj „rodle“, tí čo nemohli, aspoň krokom vošli na ľad. Na Tri krále sa zvyčajne mohol oberať aj vianočný stromček, aj keď ho niektorí ponechávali až do Hromníc. Niekde na čarovný trojkráľový večer zorganizoval pre slobodných, „mládenský richtár“ vo svojom dome „muziku“, zábavu s tancom a pohostením až do rána.
Sviatok Troch kráľov je aj v Gemeri známy svätením príbytkov i ľudí trojkráľovou - jordánskou vodou. Kňazi z katolíckych farností - napríklad aj v Muránskej Dlhej Lúke, Gemerskej Polome, Nižnej Slanej, Betliari a inde - každým rokom navštevujú domácnosti svojich farníkov a prostredníctvom svätenej vody a nápisom na verajách vchodových dverí G+M+B zanechajú v príbytku Božie požehnanie. Rodiny, ktoré majú záujem, sa nahlásia v kostole. Potom ich navštívi kňaz spolu s miništrantmi, dom im pokropia svätenou vodou a na dverách zanechajú nápis. Požehnávajú sa nielen domy, ale celé gazdovstvá, teda zvieratá, polia, záhrady. Ľudí, ktorí ešte majú záujem o posvätenie svojich domovov je však stále menej.
Oslava narodenia Krista sa končí, nasleduje liturgické medzidobie - príprava na najväčší kresťanský sviatok - Veľkú noc.
6. január 2010

Text M. Mikitová