Deti sú skrátka zlaté, tvrdí folkloristka Ing. Alena Ďurkovičová

Kolegovia na Odštepnom závode š.p. Lesy SR v Revúcej, kde pracuje Ing. Alena Ďurkovičová na pozícii pestovateľky, ju síce nepoznajú v každodennom pracovnom kontakte s typicky dozadu začesanými vlasmi, aké mávajú švárne dievčatá a ženy počas vystúpení vo folklórnych súboroch, ale zvykne sa tak česať vždy, keď sa chystá na pódium so svojimi malými zverencami. Ing. Ďurkovičová sa venuje ľudovému spevu a tancu od svojich pätnástich rokov. Tancovala na strednej škole, počas štúdia na lesníckej fakulte v ľudovom tanci pokračovala vo vychýrenej Poľane. O svojej záľube hovorí, že po toľkých rokoch je už človek folklórom postihnutý a nepustí ho to ani za nič.
Spomína si, ako nastúpila po absolvovaní vysokej školy na Lesnú správu Sirk a bola zaskočená, že v Bohom zabudnutej obci s folklórnou tradíciou neexistoval žiadny súbor. Tak napiekla koláče a pri páraní peria si od miestnych ženičiek vypočula a zaznamenala množstvo krásnych piesní, zvykov a príhod. A začala budovať folklórny súbor Železník, v ktorom pôsobili chlapci a dievčatá od ôsmich do osemnástich rokov. „Začiatky boli ťažké, pretože sme nič nemali. Ani kroje, ani hudbu. Začali sme si ich šiť sami. I hudobníkov sme pozháňali a nejaké financie sa nám podarilo získať z Fondu rozvoja vidieka. Ja som bola dovtedy iba tanečníčkou, ale postupne sa zo mňa stáva folkloristka so všetkým, čo k tomu patrí.“
Po presťahovaní sa aj s rodinou zo Sirku do dvadsať kilometrov vzdialenej Revúcej ešte dva roky za svojimi zverencami zo Železníka dochádzala, ale bolo to pre ňu príliš vyčerpávajúce. Dala si štvorročnú prestávku. Ibaže, keď ju oslovili z revúckeho folklórneho súboru Lykovček, nezaváhala ani na chvíľu. Veď stará láska nehrdzavie. „Práca s deťmi je úžasná, pretože deti sú spontánne, prirodzené a úprimné, s čím sa vo svete dospelých stretávate len zriedka. Deti sú skrátka zlaté. Mnohokrát idem na nácvik po práci vyčerpaná, v obavách, či ho zvládnem. Keď ma však radostne privítajú, ovešajú ako vianočný stromček, tak únava zo mňa spadne a vždy pochopím, že práca s deťmi stojí za to a že je to pre mňa to pravé,“ vyznáva sa Ing. Ďurkovičová.

O ČAROVNOM ZAKLÍNADLE A POCHOPENÍ V RODINE

Keď rozpráva o svojich malých kamarátoch, z jej slov je skutočne cítiť radosť. Vôbec pri tom nevadí, že spolu s dvoma ďalšími dospeláčkami má na starosti v Lykovčeku až 68 detí vo veku od štyroch do pätnásť rokov. Mimochodom, sú medzi nimi aj jej potomkovia – dcérka a syn. Malí tanečníci a speváci sú rozdelení podľa veku do skupín – na myšky, trnky, sojky a čučoriedky. Aj tance, ktoré nacvičujú majú zaujímavé názvy – valaský, podskok, ďobaný, pichaný, fajka, očko, zakladaný, točky hladké. Nacvičujú dvakrát do týždňa po tri hodiny. Cez víkendy majú sústredenia alebo vystúpenia. „Pred minuloročnými Vianocami som takto mala obsadených päť víkendov za sebou. Bez pochopenia manžela, ktorý takisto pracuje na OZ Revúca, by to nešlo. Som rada, že mi nielen vychádza v ústrety, ale je aj divákom a fanúšikom súboru. Záujem detí v Revúcej a okolí o Lykovček je veľký. Veď pred troma rokmi mal súbor iba 20 členov. Nedávno sme prijali päť nových. Snažíme sa dať šancu každému, kto chce u nás spievať a tancovať. Deti sú totiž veľmi zraniteľné a ak by sme ich dopredu odmietli, ranilo by ich to. Je dosť ťažké vopred odhadnúť, či má malý uchádzač talent. Stalo sa nám napríklad, že chlapec, u ktorého sme to vôbec nepredpokladali, sa v priebehu pol roka rytmicky veľmi zlepšil. Potom je radosť z toho, že sa takýmto deťom venujete, dvojnásobná,“ dodáva spokojne Ing. Ďurkovičová.
Jej rodina je teda nielen lesnícka, ale aj folkloristická. Táto krásna a užitočná záľuba jej členov napriek časovej zaneprázdnenosti ešte viac spojila. A viete, že Ing. Ďurkovičová a jej kolegyne zo súboru Lykovček poznajú „čarovné zaklínadlo“, ktoré používajú, keď deti nepočúvajú a sú roztekané? „Zašepkáme si spolu peknú básničku: Ja si ťapnem, teba ťapnem, uško chytím, gombík zapnem, pohladkám sa, pohladkám ťa, chytím, zapnem, zase ťapnem. Deti to šepkajú a znázorňujú. V momente sa upokoja a my môžeme opäť nacvičovať.“ Skúste si to doma so svojimi deťmi. Ing. Ďurkovičová tvrdí, že to zaručene funguje.

Jozef MARKO

POZNÁMKA: Článok, s pôvodným názvom Deti sú skrátka zlaté, bol so súhlasom vedenia redakcie prevzatý z časopisu č.2/2008.

_____________________________________________________________________________

Môj príspevok k článku:

Sem môžete pridať svoj názor k obsahu článku, alebo napísať odkaz, či otázku.