Po Drienčanoch sa prechádza princezná Milica, ale Dobšinského fara chátra

„Evanjelická fara v Drienčanoch, kde žil a tvoril najväčší slovenský rozprávkar Pavol Dobšinský, chátra,“ – zaznelo v Novinách STV v nedeľu 27. júla t.r. Zbystril som preto pozornosť a pozorne sledujem spravodajstvo z Drienčan.
Reportáž pokračuje ďalej a ja počúvam: „Na jej obnovu chýbajú peniaze. Obec a miestny odbor Matice slovenskej vyhlásili na jej záchranu verejnú zbierku. Neskôr by chceli na fare zriadiť Múzeum slovenských rozprávok. Od narodenia Pavla Dobšinského uplynulo v marci 180 rokov.„
Keďže sa spravodajstvo neuspokojuje s tým, čo sa z Drienčan doteraz povedalo, sledujem, ako si na Slovensku vieme uctiť to, čo zanechal tento národovec a zároveň vzácny človek, spisovateľ a kazateľ.
Kamera nám približuje nielen obec, ale i niektoré postavy z Dobšinského rozprávok. Princeznú Milicu, či Babu Jagu, alebo Dlhého z rozprávky o Dlhom, Širokom a Bystrozrakom - medzi čitateľmi obľúbené to postavy - stretávame ako rezbárske diela na ulici v Drienčanoch. Fara, kde rozprávkar pôsobil 24 rokov je však pustá, konštatuje moderátorka. Túto skutočnosť dokresľujú niektorí náhodní návštevníci, ktorí v týchto letných dňoch zavítali do tejto malebnej gemerskej obce.
Mladá návštevníčka sa vyjadruje stručne, ako je to s návštevou na bývalej fare, ktorá by mala dnes slúžiť ako Pamätná izba P. Dobšinského: „Prišli sme sa pozrieť, ale len zvonku. Dovnútra fary sme sa nedostali ešte ani raz.“
Dvere sa odomykajú iba na požiadanie a návštevníci veru hneď zistia prečo je to tak. Kamera odhaľuje neutešený stav interiéru a zbierok, napríklad aj stoličku v jednej z izieb, ktorá nemá sedadlo. Steny sú do polovice zvlhnuté a nielen že nerobia dobrú reklamu tomuto prostrediu, ale už dali pocítiť aj ďalším muzeálnym zbierkam. Nečudujme sa, že objekt je uzamknutý a málokto vojde dovnútra. Českí turisti majú šťastie. Dovnútra sa dostali iba vďaka televíznemu štábu, ktorý tu dokumentoval situáciu pre televíznych divákov. Dali sa však počuť, keď vraveli: „Je to schátralé.... Mělo by se to opravit.... Když to byl taký pohádkář pěkný, mělo by to být taky jako v Čechách. Když je tam Božena Němcová, tak je tam i Ratibořické údolí, Staré bělidlo, tak je to tam taky trošku známé.“
Doslova pred zrútením sa už raz faru podarilo zachrániť za peniaze z nadácie, prízvukuje komentár redaktorky STV Lenky Stankovej. Viac ako po 10 rokoch si fara však žiada ďalšie opravy. O tom veru niet pochýb. A vyplýva to i z ďalších záberov.
Viera Gregorčoková, starostka DrienčanNeviem však, či zo slov Viery Gregorčokovej, starostky Drienčan, sa dozvieme, čo všetko Drienčania doteraz spravili, aby záchranili túto vzácnu pamiatku, keď poznamenala: „Potrebovala by v tomto čase opraviť vnútrajšok. A takisto i fasádu, čiže steny, ktoré by ju mali reprezentovať."
Je pravdou, že fara je majetkom Evanjelickej cirkvi. Na obnovu kostola i fary vypracovala projekt, nedokáže ho však spolufinancovať. Štefan Gabčan, evanjelický farár z Drienčan, sa posťažoval: „...ročný rozpočet cirkevného zboru je však iba 28 tisíc korún.„
Aj na stránke Maj Gemer sme v marci spomenuli, že je vypísaná zbierka na záchranu pamiatky. Nedozvedeli sme sa síce, ako a kto k nej doteraz prispel, ale z reportáže však vieme, že obnova fary za peniaze zo zbierky by sa mala začať na jar budúceho roka. Je to prvé dobré znamenie, že snáď drienčanská fara neľahne popolom, ako je to v súčasnosti zvykom pri väčších nehnuteľnostiach na Slovensku. O túto zrejme nik iný nemá ani záujem. Je teda predpoklad , že by mohla byť prvým krôčikom k zriadeniu Múzea slovenských rozprávok. Podobný stav je i s farou v Rožňavskom Bystrom, kde takisto P. Dobšinský v rokoch 1855 – 58 pôsobil i býval.
Po tom, čo som v nedeľu videl, dávam si však otázku: Sú Slováci hrdí na svojho rozprávkara naozaj, alebo len tak, ako to bolo vidieť v Drienčanoch?
Spracoval Ondrej Doboš

Môj príspevok k článku:

Sem môžete pridať svoj názor k obsahu článku, alebo napísať odkaz, či otázku.