Významný nález diel stredovekého výtvarného umenia v Dobšinej
Počas pamiatkového výskumu evanjelického kostola v Dobšinej v roku 2002 boli pod novšími vrstvami omietok obvodových stien presbytéria nájdené rozsiahle fragmenty neskorostredovekých figurálnych malieb s biblickou tematikou, kombinované s ornamentálnymi bordúrami a hviezdami. Sondážny prieskum realizoval kolektív reštaurátorov: M. Janšto, Š. Siváň a J. Ilečko v spolupráci s odbornými pracovníčkami Krajského pamiatkového úradu v Košiciach, pracovisko Rožňava: Ing. arch. E. Šmelkovou (archívny výskum) a Mgr. E. Kušnierovou (metodika). Nález je pozoruhodný najmä z toho hľadiska, že dostupná odborná literatúra dobšinský kostol hodnotí ako takmer celkom prestavaný a neogoticky upravený v roku 1891 podľa projektu maďarského architekta Károlya Benkóa (1837 - 1893), ktorého ďalšie významné stavby na Slovensku sú: evanjelické kolégium v Prešove, evanjelický kostol v Gemeri, gymnázium v Leviciach.
Pripravovaná pamiatková obnova presbytéria v plánovaných finančných nákladoch počítala iba s reštaurovaním, resp. rekonštrukciou dekoratívnej ornamentálnej výmaľby stien a klenby, pochádzajúcej zo záveru 19. storočia - diela v Rožňave pôsobiaceho viedenského maliara Willibalda Wolframa. Nálezy staršej výmaľby presbytéria znamenali zmenu celkovej koncepcie pamiatkovej obnovy, ktorá musela rešpektovať výsledky sondážneho prieskumu, potvrdzujúceho predchádzajúce dohady o staršom veku stavby, vyzdobenej nástennými maľbami v priebehu poslednej štvrtiny 14. až prvej polovice 15. storočia. V spôsobe maľby u väčšiny fragmentov prevažuje technika secco (maľba na suchú omietku), pravá freska (maľba do ešte vlhkej omietky) je v menšine. Neskorogotický charakter stavby dokumentuje aj spôsob zaklenutia pôvodnej svätyne gotickými rebrovými klenbami a nález dvoch záklenkov nezvyčajne vysokých neskorogotických okien, v prípade zamurovaného okna južnej steny presbytéria aj s veľmi dobre zachovanou kamennou kružbou.
Korunovanie Panny Márie vo vrchole vnútornej steny víťazného oblúka
Sv. Hildegarda na južnej vnútornej stene víťazného oblúka
Sv. Hieronym na severnej vnútornej stene víťazného oblúka
Posledný súd na južnej stene presbytéria
Sv. Helena s krížom a ďalšia neidentifikovaná svätica na južnej strane polygónu presbytéria
Kalvária - fragment výjavu na záverovej stene polygónu presbytéria
Sv. Juraj zabíja draka (?) - fragment výjavu na severnej stene presbytéria
Pilátovo umývanie rúk (?) na severnej stene presbytéria
Ďalšie dva odkryté fragmenty malieb: spodné časti rúch postáv a misku s rozsypanými dukátmi na severnej stene presbytéria nie je možné identifikovať pre ich torzálny stav.
V niekoľkých sondách sú zachytené oramentálne bordúry zdobiace lemy okenných výklenkov a ich vnútorné špalety a v jednej sonde pôvodná výzdoba klenby štylizovanými hviezdami.
Dobšinskej evanjelickej cirkvi sa ešte v danom roku podarilo získať finančné prostriedky zo štátneho fondu Ministerstva kultúry SR Pro Slovakia, takže čoskoro po tomto objave sa mohlo začať aj s reštaurovaním nájdených fragmentov. Reštaurovanie bolo ukončené v roku 2004 a návštevník dobšinského kostola si dnes môže v jeho presbytériu pozrieť nasledujúce maľby:
Výjav pozostáva z piatich figúr, v centre so sediacou dvojicou postáv: zľava Panna Mária, sprava Kristus, kladúci jej na hlavu korunu kráľovnej nebies. Postava Krista je pomerne dobre zachovaná, hlava Panny Márie je značne poškodená, dobre je identifikovateľná koruna. Z dvoch strán dopĺňajú výjav dvojice anjelov hrajúcich na hudobné nástroje: violu, lutnu, gajdy a tympany.
Z dobšinských fresiek najvýznamenjší nález, v rámci Slovenska ojedinelý. Maľba zobrazuje jednu z najvýznamnejších a najuctievanejších nemeckých svätíc v mníšskom odeve so zahalenou hlavou, sediacu pri písacom pulte a píšucu na zvitok. Abatiša Hildegarda bola spisovateľkou, poetkou, komponovala cirkevnú hudbu, zaoberala sa medicínou a jazykovedou. Nemci ju nazývajú učiteľkou nemeckého národa. Aj z toho dôvodu bola v dobšinskom kostole zobrazená na takom mieste, aby bola na jednej úrovni s obrazom najvýznamnejšieho cirkevného otca sv. Hieronyma.
Jeden zo štyroch cirkevných otcov je zobrazený v kardinálskom rúchu s kardinálskym klobúkom ako vyťahuje tŕň z laby raneného leva.
Výjav sa zachoval iba vo fragmentoch: dobre je identifikovateľná postava sv. Michala archanjela, pod ňou pás zvyškov architektúry - dajú sa rozoznať hlavice stĺpov a trámový strop, v dolnej časti spodný oblúk mandorly s chodidlami Pantokratora (Kristus – vládca sveta)
Obidve svätice majú výrazné svätožiary.
Z výjavu sa zachovala iba časť ľavej ruky Krista, pribitej na kríž a napravo od nej dve ruky tmavej pleti, vyťahujúce dušičku v podobe drobného človiečika z tela ukrižovaného lotra.
Zachovaná je hlava svätca s purpurovou drapériou v pozadí a časť kopije.
Výjav je len domnelý a ťažko identifikovateľný; zachovala sa iba horná časť postavy muža v purpurovom rímskom plášti zopnutom na prsiach ozdobnou sponou (Pilátov sluha?) a v hornej časti zvyšky závesovej drapérie, čo znamená, že výjav sa odohráva v interiéri bohatého domu.
október 2009
Autor fotografií: Mgr. art Miroslav Janšto