Na našom krásnom Gemeri

Alebo: "Májová návšteva Dobšinej a okolia v roku 2008"

Po dlhšom čase sa mi podarilo opätovne navštíviť môj krásny rodný kraj Gemer a moje rodné mesto Dobšinú a jeho okolie. Chcem Vám týmto len priblížiť výber niekoľkých snímkov, pretože z tých takmer 200 fotografií by vás to všetko možno aj unavilo.

Cestou z Košíc som si neodpustil zastavenie sa v Krásnohorskom Podhradí, nedalo mi, aby som si neurobil zasa jeden zo snímkov hradu Krásna Hôrka (1).

Pri príchode do Dobšinej, kde som zotrval desať dní, som často chodieval po meste, spomínal na dávnejšie mne dôverné miesta po ktorých som chodil a fotil a fotil. Niektoré fotografie iba popíšem o čo sa jedná a k niektorým pridám krátky komentár.

Charakteristickou črtou pre Dobšinú v samotnom meste, je niekoľko záberov, a to v prvom rade radnica (2), Evanjelický kostol (3), Katolícky kostol (4), Lipová ulička (5), z dobšinského mosta pohľad na kopec Pišel (6).

Zaujímavé sú aj tzv. dobšinské četerne, ktoré boli v minulosti hojné najmä na Zimnej ulici. Četerňou sa nazýva pomerne veľká liatinová nádrž, do ktorej vteká prirodzený podzemný prameň a pamätám za môjho detstva, že niektoré boli pomerne výdatné (7). Starí Dobšinčania, najmä v 19. storočí a skôr, túto vodu využívali ako pitnú a slúžilo to zároveň ako pohotovostná nádrž pri vzniku požiarov do príchodu hasičov. Jedna z takýchto už málo funkčných četerní je pri Evanjelickom kostole v Dobšinej.

Ponúkam aj netradičný pohľad zo Zimnej ulice smerom na Dobšinský kopec a Dlhý vrch (9).

Pokiaľ sa nemýlim je zaujímavý pohľad na Železničnú ulicu, ktorá je situovaná vľavo a Zimná vpravo. Nie som si istý, či ľavá časť je ešte pokračovanie Železničnej ulice, pretože označenia na konci nebolo, iba na pravej časti ulici bolo na konci označenie ulica Zimná. Keď nemám pravdu, nech ma pani poštárka J., alebo iný kompetentný opraví.

Nostalgicky som zaspomínal na svoje študentské časy, keď som motorovým vláčikom prichádzal zo štúdií z Košíc späť do Dobšinej, vystúpil a nadýchal sa čerstvého ozónového vzduchu, plného vôní lesa už na samotnej železničnej stanici. Teraz tam stojí zatvorená, opustená a človeka tak mierne zviera pri srdci (10).

Zo železničnej stanice som ďalej navštívil Tešnárky, ale to opisujem v zvláštnom menu na svojich stránkach s uvedením fotografií, takže tu to rozvádzať nebudem.

Pekné pohľady na Dobšinú sú ďalej z Riku na Štengerajš (11), Zo Štengerajšu na Vlčiu dolinu (12), alebo z Pišla na Vlčiu dolinu a Gúgel: (13).

Jeden veľmi príjemný deň som strávil s manželkou a pánom Vladimírom Václavíkom z Dobšinej, keď sme navštívili jedno miesto zvané PINGARTY, v minulosti nazývané Piengoaten, v preklade z bulinerského nárečia sú to Včelie záhrady. Je to kúsok za Rovňou, Dobšinčanom iste dobre známe. Hodno spomenúť, že do Pingartov sa možno dostať buď z Rovne, veľmi pohodlne, alebo trocha turisticky od cigánskej osady smerom hore údolím zvaným Štenzajf (Stensajfen). Pingarty sú takmer pod samotným Gúglom a je tu nádherný výhľad na okolie Dobšinej: (14) Pingarty sa v minulosti vyznačovali značnou baníckou aktivitou. Z Rovne viedla kedysi banícka lanovka, na rudu, zvaná v minulosti "šodronka" smerom na Gúgel (pamätám si jej pozostatky ešte v rokov 1954), boli tam bane a dodnes je v Pingartoch banský násyp, pred ktorým v minulosti bolo pôvabné a dosť hlboké jazierko, ktoré však časom zmizlo, asi si voda našla cestu pod haldu a vyteká kdesi dole v Štenzajfu. Na Pingarty sú nasledovné zábery: (15) (16). Určite po dlhom čase, po rokoch, alebo desaťročiach, som navštívil aj obec Vyšnú Slanú, ktorá sa prakticky skoro nezmenila, je ďalej taká malebná, jedna z krásnych dedín nášho Gemera, kde by som šiel bývať hoci aj hneď.

Keď navštívim Dobšinú, je neodmysliteľné, aby som sa nevybral na Dobšinský kopec, odkiaľ som urobil už neviem po koľký raz niekoľko záberov Dobšinej a jej okolia, ktoré som tentoraz zlúčil do jedného panoramatického snímku a pokiaľ si na odkaze na neho kliknete a potom ešte raz kliknete do snímku, môžete vidieť panorámu Dobšinej v celej nádhere (19). Dá sa to zväčšiť na celú obrazovku a prechádzate snímkom postupne.

Ešte cestou na Dobšinský kopec som sa zastavil na známej podkove, odkiaľ som urobil snímok na údolie rieky Slanej (20)a netradične sfotil podkovu zblízka smerom na Stolicu (21).

Ďalej som pokračoval smerom na Dobšinskú ľadovú jaskyňu, kde som odfotil osadu pod Ostrou skalou, bulineri ju nazývali Spitzensten (22).

Za tým nasledovala križovatka ciest smerom od Dobšinej na Brezno a Poprad s výhľadom na Kráľovu hoľu (23).

Za touto križovatkou sme hneď na Pustom poli, ktoré fotím tiež zo všetkých možných strán a na panoramiu ho mám sfotené z minulosti napríklad aj v zime a teraz som zastal netradične na inom mieste, odkiaľ bol tento pohľad (24)

Keď som sa otočil smerom o 180 stupňov naskytol sa mi pohľad na Horné Pohronie, kde rástli tieto nádherné jarné kvietky – Horec jarný: (25).

Keď som v týchto miestach, čo je vlastne moja srdcovka a tu nachádzam maximálny relax a upokojenie, moja cesta smeruje na začiatok lesnej cesty od Besníka smerom na Čuntavu. Niektorí Dobšinčania to nazývajú aj Zadná Čuntava (26). Z týchto miest nad Besníkom som už urobil taktiež mnoho fotiek a preto ich nebudem opakovať. Ale urobil som tentoraz jednu panoramatickú, na ktorú sa hodno pozrieť v plnom rozlíšení na celej obrazovke PC.

Z týchto miest sú aj pekné výhľady na Vysoké Tatry, z ktorých tiež dva pridávam: (27) (28).

Už tradične chodievam pri týchto príležitostiach aj ku prameňu Hrona, ktorý síce vyteká ako sa hovorí pod Kráľovou hoľou, ale podzemný zdroj je z dobšinských kopcov z Čuntavy, teda nášho Gemera a podľa mňa je to jedna z najchutnejších vôd na Slovensku. Samotný prameň som fotil dávnejšie a ozaj ho teraz neviem nájsť, doložím ho dodatočne.

Od prameňa Hrona sa zvyknem zastaviť ešte na malebných Telgártskych lúkach: (29) (30), alebo potom pri známom Telgártskom viadukte: (31).

Sú to síce už partie mimo nášho krásneho Gemera, ale tesne na jeho hranici. Snažil som sa vám priblížiť to, čo považujem pri mojej ostatnej návšteve za najkrajšie a pokiaľ som aspoň niekomu čo len troška ulahodil, bude moja spokojnosť o to väčšia.

V Košiciach dňa 21.mája 2008
Rudolf Pellionis