… čo ja už mnoho rokov tvrdím, moji milí!

Nikdy mi nič nebolo, keď som sa na mojich mnohých čundroch naľôchal kravského mlieka, ešte teplého od cecka, alebo aj „sadnutého“ = kyslého, či cmaru, ktorým ma - dnes už vymierajúci – pohostinní slovenskí horali štedro ponúkali. A na chleba natrieť ich domáce, žltučké maslo. Posoliť a zapíjať hore spomenutými „mokmi“.
Ale najviac mi rezala, a dodnes reže, žinčica. Dobrá, kyslá, so zrnkami syra ... zo 100%-ného ovčieho mlieka. Ak by mi bolo treba Gutalax, tak lacnejšie ma vyjde tetrapackové mlieko. ;-)
A bryndzu si vyrábam sám. „Pravý“ ovčí syr v syrových „butikoch“ pri ceste, alebo na salaši, kde za kolibou bučí krava, nemusí byť 100%-ný. Ale pokiaľ sú tie mlieka miešané 1:1, potom skľagané a syr nie je pasterizovaný, následne potom ani bryndza, tak ešte sa dá ...
Dnešní päťdesiatnici si možno ešte pamätajú mlieko nalievané odmerkou do kanvy a určite by si mali pamätať „plnotučné“ mlieko v sklenenej litrovej fľaši s fialovou hliníkovou čiapočkou. To bolo ešte živé mlieko a mohlo sa nechať skysnúť ... Podobne jogurty v sklenených pohárikoch s viečkom z voskovaného papiera. To boli „Dz Yogurty“. Na vrchu jahodový džem s kúskami jahôd ... A keď sa v máji objavila bryndza v drevenej geletke ... „Pohádka mládí“!
Čo to však musí byť za chemickú gebuzinu, čo vydrží v obchode 4 týždne ... ?!?

JKk, 16.9.2008