Kultúrny dom v Betliari mu nedovolili dokončiť, ale jeho kronika zbiera ocenenia

Od roku 1982, t. j. už 28 rokov vediem obecnú kroniku v Betliari. Ako som sa k tejto práci dostal?
V roku 1978 sa v Betliari začal stavať kultúrny dom v rámci akcie Z, čo znamenalo, že štvrtinu z hodnoty stavby mali vytvoriť občania bezplatne, svojou dobrovoľnou prácou. Výstavbu kultúrneho domu organizoval a práce viedol Ing. Jozef Baník, hlavný inžinier Lesného závodu v Betliari, ktorý zároveň bol aj členom rady Miestneho národného výboru. Ing. Baník v septembri 1980 nečakane zomrel. Odvtedy sa v prácach na stavbe nepokračovalo. Boli postavené múry, hotová bola strecha, osadené boli hlavné vchodové dvere a tiež okná. Predseda MNV Michal Delia odišiel na dôchodok.
Bývalý okresný stranícky orgán a orgán verejnej správy (OV KSS a ONV) v Rožňave sa rozhodli situáciu v Betliari riešiť. Dali úlohu riaditeľovi závodu Geologický prieskum v Rožňave, kde som pracoval ako technik, že ma musí uvoľniť zo zamestnania pre výkon funkcie predsedu MNV v Betliari, pretože tam treba dokončiť stavbu kultúrneho domu. Vychádzali z toho, že už v roku 1967 som bol predsedom MNV v Betliari a v roku 1980 som bol tiež poslancom MNV.
Dňa l. apríla 1981 som teda nastúpil na MNV v Betliari. Hneď som začal s organizovaním prác na dokončení kultúrneho domu. Nemal som však len toto na starosti. Zodpovedal som za všetko, za čo bol zodpovedný každý predseda MNV, a to som aj robil. Z ONV v Rožňave ma upozornili, že som zodpovedný tiež za to, že v obci sa má viesť obecná kronika, ktorá sa v Betliari nepísala od roku 1947 a že sa mám postarať, aby sa písala. Menoval som hneď kronikára. Ten však za rok od menovania nenapísal nič. A z ONV na mňa naliehali, že kronika sa písať musí. Rozhodol som sa preto, že kroniku začnem písať sám. Práve došla ponuka z Prahy, že nám môžu dodať knihu na písanie obecnej kroniky. Túto knihu som objednal a začal som do nej písať.
Kniha na kroniku bola na tú dobu moderná. Dali sa z nej vyberať listy a na ne sa mohlo písať písacím strojom. Smernice pre vedenie obecných kroník, ktoré v tom čase platili, stanovovali, že keď sa kronika v obci dlhšiu dobu nepísala, musí sa urobiť opis súčasného stavu obce. Obdobie, ktoré v kronike chýba, musí sa v kronike popísať tzv. jednotným zápisom, v ktorom sa uvedie všetko, čo je známe za chýbajúce roky.
Pán Ján Miklóšik, bývalý učiteľ a školský inšpektor na dôchodku, ináč skúsený kronikár, ktorý dal do poriadku obecnú kroniku v Rejdovej tým, že doplnil do nej údaje za chýbajúce roky, ma navštívil. Vyslovil svoju radosť nad tým, že v Betliari sa už zase píše obecná kronika. Doniesol a odovzdal mi svoju prácu, na ktorej pracoval viac rokov, a síce popis zvykov a obyčajov v Betliari v rozsahu 60 strán. Ide o dielo mimoriadnej hodnoty, ktoré budúcim generáciám bude pripomínať, ako žili voľakedy ľudia v Betliari, aké piesne si spievali, ako si vinšovali o sviatkoch, aké hry sa hrávala mládež hlavne na priadkach, skrátka, akú vysokú kultúrnu úroveň mali naši predkovia.
Tieto zvyky a obyčaje som zahrnul do časti „Opis súčasného stavu obce“ a zapísal som ich do kroniky.
Ešte v roku 1983 som ukončil časť „Jednotný záznam za roky 1948 až do prítomnosti“. V tom čase písanie kroník metodicky riadilo Banícke múzeum v Rožňave, ktoré tiež schvaľovalo predložené texty. Po schválení jednotného záznamu prípisom zo dňa 29.9.1983 oznámilo, že eviduje Betliar ako obec s kronikou v ažurite.
Práce na stavbe kultúrneho domu dobre pokračovali. Občania ochotne chodili vo veľkom počte na brigády. Otvorene hovorili, že sa tešia z toho, že už zase je predsedom MNV náš človek, ktorý sa v Betliari narodil. Tú istú myšlienku vyslovovali aj rodáci z Betliara, ktorí bývali inde. Viacerí prišli za mnou a hovorili mi, že mi chcú pomôcť pri stavbe, ktorá je pre obec taká dôležitá a potrebná.
Tak Ing. Ján Šlosár, profesor Strednej priemyslovej školy elektrotechnickej v Košiciach dal vyrobiť 3 rozvádzače, obstaral a doviezol všetok materiál potrebný na inštaláciu elektrického vedenia, doviedol z Košíc štyroch montérov, odborníkov na montáže v závodoch. Títo za jeden mesiac urobili elektrické rozvody na vysokej úrovni, na ktorých nikdy nebola žiadna porucha. Ing. Šlosár využil svoje známosti v Košiciach a vybavil prídel na parkety, ktoré sme aj doviezli z podniku Bučina vo Zvolene.
Ján Varga, vedúci pracovník vo VSŽ v Košiciach doviezol kamión so šamotovými tehlami. Doviedol tiež štyroch murárov – šamotárov, ktorí vymurovali 10 m vysoký komín pre kotolňu pri kultúrnom dome.
Ing. Ján Miklóšik, riaditeľ Stavebného podniku v Nitre obstaral a doviezol 2 kotly a 2 nádrže na ťažký vykurovací olej. Projekt vtedy počítal s tým, že sa bude vykurovať týmto palivom, lebo sa ešte nevedelo, že bude v Betliari plyn.
Sám som vtedy pracoval od skorého rána dlho do noci, aby som stihol splniť všetky povinnosti, ktoré som mal.
Začiatkom roka 1983 bola samotná budova kultúrneho domu hotová. Aj sme v nej na jar usporiadali niektoré podujatia. Mohla sa používať len v lete, kým ešte nebolo potrebné kúriť. Kotolňa ešte nebola hotová, ale do zimy mohla byť v prevádzke.
Budovu kotolne som už nestihol dokončiť. Musel som odísť z funkcie predsedu MNV, lebo som sa stal obeťou ľudskej zlomyseľnosti. Účtovníčka prevádzkarne, ktorá sedela v kancelárii MNV a ktorú jej predchádzajúci zamestnávateľ prepustil zo zamestnania, lebo udávala spolupracovníkov, udala aj mňa. Vykonštruovala na mňa udanie, ktoré sa vôbec nezakladalo na pravde. Nahovorila aj druhú spolupracovníčku, aby tvrdila to isté. Ja som nemal šancu sa brániť, lebo som nemal svedka, ktorý by potvrdil, že ja mám pravdu. Ale keď dvaja tvrdili, čo tvrdili, dali za pravdu im.
Dňa 31.5.1983 som ukončil výkon funkcie predsedu MNV a vrátil som sa na Geologický prieskum. Za moju obetavú prácu dostalo sa mi takej potupnej odmeny. Na Geologickom prieskume mi dali podradnejšiu prácu ako som tam robil predtým, a teda aj slabšie platenú. To mi robilo problémy, keď som potom o 5 rokov išiel do starobného dôchodku. Musel som pracovať o rok dlhšie, aby som získal nejaké percentá, aby som dostal aký-taký dôchodok.
V písaní kroniky som pokračoval aj po odchode z MNV. V roku 1985 bola vyhlásená okresná súťaž kroník. V nej bolo treba zhodnotiť vývoj obce od oslobodenia za 40 rokov. Hodnotil sa tiež celkový stav kroniky. V tejto súťaži bola kronika obce Betliar úspešná. V druhej skupine obcí do 1 500 obyvateľov obsadila 1. miesto a postúpila do krajskej súťaže. Tam získala tiež 1. miesto. Po tomto úspechu ma začali pozývať na stretnutia kronikárov do Košíc i do Bratislavy. Chodil som tiež prednášať na školenia kronikárov.
Získal som prehľad o tom, aký je stav v písaní kroník na Slovensku. Zistil som, že sú aj také okresy, kde sa píše len kniha a nerobí sa k nej žiadna sprievodná dokumentácia, ako albumy fotografií, výstrižky z tlače a iné predpísané prílohy. To znamenalo, že nám kronikárom bolo treba vykonať veľa práce, aby sme sa dostali na úroveň Česka, kde každá, aj najmenšia dedina, má spracovanú svoju históriu a pravidelne vedie svoju obecnú kroniku.
Prišiel však rok 1989, ktorý priniesol krutý úder pre slovenské kronikárstvo. Ako prvé hneď sa zbavili zodpovednosti za kroniky múzeá. Odôvodnili to tým, že na túto činnosť nemajú peniaze. Aj okresné úrady sa prestali starať o kroniky. V mnohých obciach sa kronika prestala písať. O tom, či sa v obci bude viesť kronika malo rozhodnúť obecné zastupiteľstvo, hoci táto činnosť je pre obce stanovená zákonom. Aj v Betliari nastúpil nový starosta. Keď som mu doniesol text za uplynulý rok, aby ho predložil obecnému zastupiteľstvu na schválenie, povedal mi, že jeho kronika nezaujíma. Keď som mu vysvetlil, že by nebolo dobré, keby sme prestali s písaním kroniky, pretože máme kroniku, ktorá drží 1. miesto v kraji, potom už súhlasil, aby som v jej vedení pokračoval.
V júli 1986 vyhlásil časopis Národná osveta súťaž Slovenská kronika o najlepšiu obecnú a mestskú kroniku. Bol to 1. ročník celoslovenskej súťaže kroník. O tejto súťaži som nevedel, preto ani naša kronika nebola do nej prihlásená.
Druhý ročník súťaže Slovenská kronika 1998 bol vyhlásený v lete 1997. Vyhodnotenie bolo v Martine 27.3.1998. Naša kronika získala 3. miesto v kategórii Kronika obce.
V 3. ročníku súťaže v roku 1999 sme nezískali žiadne ocenenie.
Vo 4. ročníku súťaže Slovenská kronika 2000 získala naša kronika 1. miesto v kategórii obcí od 500 do 2 000 obyvateľov.
V 5. ročníku súťaže Slovenská kronika 2005 získala naša kronika opäť 1. cenu v kategórii obcí do 1 000 obyvateľov.
V 6. ročníku súťaže Slovenská kronika 2009 získal záznam do obecnej kroniky Betliara za rok 2008 čestné uznanie. Vyhodnotenie bolo 3.12.2009 v Martine. Na tomto vyhodnotení som dostal čestné uznanie za prácu Rodokmeň rodiny Madudovej, ktorú som prihlásil do súťaže ako autor – jednotlivec.
Kniha obecnej kroniky, ktorú som začal písať v roku 1982, sa zapísala. Posledný ročný zápis v nej je za rok 2000, čiže za posledný rok 20. storočia. Ešte sa do nej zmestil stručný prehľad udalostí v obci pod názvom „20. storočie v Betliari“. Do knihy prispeli, okrem kronikára, aj iní autori svojimi prácami. Títo spracovali životopisy významných rodákov, miestne príslovia a porekadlá a históriu obce v stredoveku. Kniha je ukončená registrom mien, v ktorom je 1 213 mien s uvedením, na ktorej strane knihy sa toto meno nachádza. Vo vecnom registri je 375 hesiel. Skončilo sa teda storočie, skončili sa aj záznamy v knihe.
V novom 21. storočí a zároveň v 3. tisícročí už do takejto knihy písať nebudeme. Spolu so starostom obce sme sa dohodli, že od 1.1.2001 sa bude obecná kronika písať počítačom. Takto píšu svoje kroniky niektoré mestá, ba aj dediny. Pri písaní kroniky počítačom máme možnosť po skončení každého ročného záznamu vytlačiť aj niekoľko fotografií týkajúcich sa napísaného textu.
Kronika obce Betliar má všetku sprievodnú dokumentáciu, ktorú požadujú smernice k vedeniu kroník. Fotografie za celé obdobie 20. storočia sú uložené v troch albumoch. Celá fotodokumentácia od roku 2001 je archivovaná v elektronickej podobe. Fotografie zo všetkých podujatí v obci pre obecnú kroniku robí starosta obce pán Július Farkašovský, ktorému chcem touto cestou poďakovať za dobrú spoluprácu.
O kroniku sa občania živo zaujímajú. Z originálu prvej knihy sú vyhotovené dve fotokópie, ktoré sú k dispozícii občanom, ktorí chcú kroniku čítať. Tak isto majú občania možnosť oboznámiť sa aj s kronikou písanou počítačom. Táto sa vyhotovuje v 4 výtlačkoch. Zatiaľ sú to voľné listy. Po ukončení záznamu za rok 2010 budú záznamy za všetkých 10 rokov, teda za roky 2001 až 2010 zviazané do riadnej knihy.
Betliar 20.2.2010

Alexander MADUDA