O chvíľku pristaneme na letisku v Káthmandú. A čo bude ďalej?

Ahoj všetci doma! :-)

tak Vás zdraví pätica Čechov, ktorí sa idú pokúsiť niečo vyliezť do Himalájí. Čo to presne bude sa ešte uvidí, po skúsenostiach z plánovania tohtoročnej expedície sa už vôbec ničomu nedivím, a všetko je relatívne.

Podľa príslovia: Češi mienia, Čína mení.!! :-)

Jedna vec je teraz už istá, sedíme všetci v lietadle spoločnosti Gulf Air a o chvíľku pristaneme na letisku v Káthmandú. A čo bude ďalej ?? :-)

Hádam sa všetci stretneme so všetkými svojimi vecami (všetkými svojimi vecmi, teraz neviem ako je to správne :-), čo leteli cargom a čo sú niekde v podpalubí nášho Airbusu 320. No a pokiaľ si nás vyzdvihne naša agentúra, tak sa možno i dostaneme načas niekde pod hory. Ale to predbieham.

Čo viac povedať k ceste?!!

Celkom štandartný postup, klasika pri odbavovaní, ako vždy prekročená váha našich príručných batožín a smutné pohľady, ktorými sme sa snažili presvedčiť sympatickú obsluhu letiska, aby si toho akože nevšimla. Ani doktor Ján nesklamal a jeho vzorne nabalený “príručiak” nešiel pod 30kg. :-)

Našťastie to zalepil malý úplatok a medovník - Marlenka - vykonal svoje. Rovnako sme boli všetci prejedení najlepšími koláčkmi na svete od mojej mamky z Řepišt (díky mami), ktoré sme museli všetci dojesť ešte pred vstupom pod rentgeny, aby sa nemuseli vyhodiť. To by bola večná škoda. Miškovi sa robili hrče za ušami ako c_p …… To tí boleslaváci také veci nepoznajú.!!!

Vo Frankfurte nič extra. V Bahrainu už len teplo, káva za 7 euro, ženy v burkách, šejkovia v bielych hadrách, naše spotené slipy, opuchnuté nohy a zaparené topánky, ktoré nikto nemal odvahu vyzuť. :-)

Za zmienku tak stojí len zložité zisťovanie, čie že to nohy tak strašne smrdia. Valchi sa najskôr oboril na mňa, keď videl moje krásne modré podkolienky a opustené salomony pod Colombovým sedadlom. Nehovorím, že som svätý, ale potom čo i po mojom znovuobutí smrad neprestal, ba naopak, jeho zrak zišiel na Miškove vzdušné sandále :-).

Bohužiaľ, k našej smole to neboli ani boleslavské nazuváky a museli sme pokračovať ďalej v hľadaní príčiny, ktorá zamorila polovicu lietadla. Potom sme sa obrátili a bolo nám jasné, že to musí byť niekto z našich spolucestujúcich za nami, lebo pred nami už bola len byznisclass s vlastnou vzduchotechnikou a tá pani s dieťaťom vyzerala celkom čistotne.

Bohužiaľ sa nám nepodarilo presnejšie identifikovať pôvodcu zamorenia, a tak sme to museli vydržať celých 8 hodín až do pristátia v srdci Nepálu.

Teraz už sme v hoteli, máme za sebou ceremoniál na letisku a práve ideme na pivo :-)

25. marec 2009
(Preložil: od)