Ján Kroner ako Vladimír Clementis počas nakrúcania filmu Smrť ministra

Posledné dni bývalého ministra, ktorý sa dozvie, že ráno ho majú popraviť

Ján Kroner ako Vladimír Clementis počas nakrúcania filmu Smrť ministra Stručná agentúrna správa oznamuje: V priestoroch Slovenskej televízie v Mlynskej doline odpremiérovali v piatok 27. novembra t.r. pre vybraných hostí nový televízny film o politikovi 50-tych rokov, Gemerčanovi Vladimírovi Clementisovi. Snímka s názvom Smrť ministra je vôbec prvým televíznym hraným filmom vyrobeným v Televíznom štúdiu Košice STV po takmer desiatich rokoch. Režisér Miroslav Košický hlavnú úlohu ministra zahraničných vecí Československa zveril slovenskému hercovi Jánovi Kronerovi. Film Smrť ministra v televíznej premiére je možné pozrieť vo štvrtok 10. decembra 2009 o 20:15 na Jednotke.

Povedzme si niečo bližšie o tomto filme. Osemdesiatriminútový film zobrazuje posledné dni bývalého ministra, ktorý sa dozvie, že ráno ho majú popraviť. Muž sa v cele tesne pred popravou ohliada do minulosti a zhovára sa so svojím advokátom o rozhodujúcich chvíľach svojho politického i osobného života. Spomína na svoju ženu, ktorá je taktiež uväznená, pričom manželia o tom vzájomne nevedia.
Prvá klapka padla v máji. Interiérové scény sa nakrúcali v košickom štúdiu STV, na exteriérové zábery zvolili tvorcovia lúku pri Tisovci. Časť budovy Mestského úradu v Tisovci poslúžila ako súdna sieň z obdobia prvej ČSR. Námet a scenár spracoval Ľuboš Jurík v spolupráci s režisérom Košickým. Okrem Jána Kronera si v príbehu z 50-tych rokov zahrali ďalej Ivan Krúpa, Miroslava Pleštilová, Milan Antol, Dušan Jamrich, Ján Gallovič a ďalší.
Vladimír Clementis na zasadnutí OSN v roku 1949Vladimír Clementis bol zatknutý 11. októbra v Paríži. V januári 1940, aby sa dostal z tábora, vstúpil do československých jednotiek vo Francúzsku. Spolu so svojou jednotkou sa prepravil do Británie, kde ho spočiatku internovali, na intervenciu česko-slovenskej exilovej vlády ho však prepustili. V roku 1949 bol Clementis zvolený za člena Ústredného výboru strany a zostal ním až do roku 1951. V apríli 1945 sa stal štátnym tajomníkom na ministerstve zahraničných vecí a neskôr ministrom. V tom čase riadil "repatriácie" maďarského obyvateľstva zo Slovenska. V septembri 1949 cestoval loďou do New-Yorku, kde sa ako vedúci čsl. delegácie zúčastnil na Valnom zhromaždení OSN. Práve tam sa dozvedel o zatýkaní, ktoré sa začalo v Prahe. V roku 1952 bol v procese s Protištátnym sprisahaneckým centrom, pod vedením Rudolfa Slánskeho, odsúdený na smrť a popravený.
(Podľa SITA spracoval OD)