Tanečný venček ako milá spomienka na bezstarostné detstvo

Tak ako
som sľúbila, píšem o tom uskutočnenom tanečnom venčeku v Rožňavskom Bystrom. Takže - venček sa konal 18. mája 2008, v nedeľu. Nedeľa je dosť nezvyčajná na takúto „akciu“, ale keďže pán Swarcz nemal iný voľný termín, tak sme sa dohodli. Naše deti sa už strašne tešili, nevedeli sa tej vytúženej nedele dočkať. Musím sa priznať, ja osobne som moju dcéru od venčeka dosť odhovárala, zdalo sa mi to zbytočné.

Dnes mám
však na to iný názor.

Celý týždeň
pred sa niesol v duchu príprav, deti žili iba pre venček. Vyzdobiť sálu v kultúrnom dome im pomohla pani učiteľka Daniela Compeľová.

A prišla
nedeľa. Od rána sme mali každý čo robiť, dievčatá boli objednané ku kaderníčkam, samozrejme aj ich mamičky, chlapci a otcovia to mali o niečo jednoduchšie. Posledné prípravy v kultúrnom dome a o 13.00 hod bol už nástup na generálku. Oficiálny začiatok venčeka bol určený na 16.00 hod. Okolo pol štvrtej sa začal kultúrny dom pomaly zapĺňať rodičmi, starými rodičmi, súrodencami, pozvanými hosťami, ale aj zvedavcami. A veru bolo na čo pozerať. Naše deti boli zrazu nejaké iné...

Prvé tóny,
nástup tanečných párov, príhovor riaditeľky základnej školy Mgr. Marty Gadušovej, príhovor rodičov, poďakovania a možno sem-tam aj malá slzička. Pán Swarcz urobil z našich detí hotových tanečníkov. Nasledoval učiteľský a rodičovský tanec. Hoci mám dcéru, mala som aj ja tú česť tancovať rodičovský tanec s Tomáškom Gonosom. Tú nedeľu bolo veľmi teplo a našim tanečníkom obzvlášť. Ale všetko dobre dopadlo a mohla sa začať trochu uvoľnenejšia zábava. Trošku sme sa zľakli, lebo prišla búrka a vypol nám elektrický prúd, ale netrvalo to dlho a o desať minút mohla zábava pokračovať.

Kráľmi plesu
sa stali Evka Dovcová a Miloš Lešták (obaja z Rožňavského Bystrého) a najlepším tanečným párom zas Marianka Gallová (Honce) a Radoslav Kuzma (Štítnik). Aby som to objasnila. Venček absolvovali žiaci ôsmej a deviatej triedy, nakoľko u nás v Rožňavskom Bystrom je v triedach málo detí. Aby boli vytvorené páry, museli sme si prizvať zopár chlapcov zo Štítnika a Rožňavy. No čo už, máme asi viac dievčat.

Tanečná zábava
potom pokračovala až do tretej hodiny rannej, aj keď sa tanečníkom veľmi ísť domov nechcelo, zato rodičia by boli najradšej už doma v posteli.

Na záver
by som sa chcela poďakovať rodičom aj sponzorom za zabezpečenie venčeka, či už za organizovanie, finančnú alebo materiálnu pomoc. A samozrejme aj všetkým pedagógom za ich trpezlivosť. Tieto deti sa už takto spolu pravdepodobne nikdy nestretnú. Deviataci sa rozutekajú každý iným smerom a ôsmaci majú pred sebou už len jeden školský rok, ale tanečný venček im ostane v pamäti ako milá spomienka na ich bezstarostné detstvo.

Text: Ľuba Ďurská
Fotografie: Miloš Lešták