Aj preto sa do rodného Bystrého rád vraciam

Tetky - Zuzana Dávidová a Zuzana Dobošová z Rožňavského Bystrého Keď po dlhom čase zavítam do rodného Rožňavského Bystrého, takmer ani neviem kde mám ísť skôr. Či navštíviť moju rodinu, alebo sa pozrieť na miesta, ktoré mi pripomínajú mladosť, kamarátov, alebo niečo iné. Tak tomu bolo aj začiatkom apríla t. r., keď som dostal pozvánku na stretnutie po 52 rokoch od ukončenia Osemročnej strednej školy.
Milé bolo stretnutie so ženami na ulici, ktorá smeruje na Porvaz. Opreté o plot záhradky stáli dve staršie Bystränky. Poznal som na prvý pohľad obidve. Chrbtom obrátená ku mne stála tetka u Bandúrä, bývalá suseda. Oproti sa jej zdôverovala o čosi mladšia Zuzana Dobošová u Čipkajky, moja menovkyňa. Aj keď som mal ísť na návštevu k jednej z mojich sesterníc, ktorá býva o ulicu nižšie, niečo ma k nim ťahalo. Uvedomil som si to, keď som stál až pri nich. Keď som sa pozdravil a začal s nimi konverzovať, tetka u Bandúrä sa mi "pochválili": "Ved jä už mám sto roky!" Keďže ich poznám a hoci k tej stovke už nemajú ďaleko, zakontroval som a vravím: Tetko, ved gu tomu číslu sa už aj jä približujem". Z chuti sme sa zasmiali.
Tetka u Čipkajky sa tiež potešila mojej návšteve a vraví: "Andrik, jä mám ešte furt odloženia tia noviny, de si písal o mnä. Aj s fotkami!" To pred viac než 30 rokmi hovoriaca tetka bola ako jedna z najlepších dojičiek z vybraných družstiev v okrese pozvaná na konferenciu a ja som zrejme o nej napísal, ako sa jej darí udržiavať skvelú dojivosť svojich dojníc a vyfotografoval som ju pre okresné noviny Zora Gemera. Bolo to síce už dávno, ale keď si na to tetka spomína, zrejme si to aj veľmi váži.
Keď som ich nabádal, aby mi niečo aj zaspievali, lebo ich poznám ako vychýrené speváčky, obidve hneď začali nôtiť bystränské pesničky. Veď pred vyše 30. rokmi tetka u Bandúrä spievali spolu viacerými dedinčanmi i na známom festivale vo Východnej. Tetka Dávidová nechceli nakoniec nič zostať dlžná a s radosťou mi oznámila: "My zmo naspiavali našo piasnišky aj na kazetu. Darujem Ti jú. Veď ich doma mám ešte dakelo odloženia. Buli zmo ich nahrat i zaspiavat v Bratislave. Aj Mečiarovi."
Kazetou som bol veľmi potešený. Tak som sa s tetkami aj rozlúčil. Ešte mi zanôtili jednu zo svojich obľúbených a mňa okolo srdca niečo veľmi zahrialo. Znamená to, že na mňa ešte moji, aj starší rodáci, nezabudli. A pre človeka je to na nezaplatenie. Pre mňa zvlášť. Aj preto sa tak rád vraciam do rodného kraja...
Ondrej Doboš