Po 43 rokoch zasadli bývalí žiaci do lavíc – triedny učiteľ oslávil 72. narodeniny

V živote človeka sa vyskytne niekoľko veľkých a významných chvíľ, ktoré sa natrvalo zapíšu do jeho srdca. K jedným z nich určite patrilo stretnutie absolventov Základnej deväťročnej školy v Rožňavskom Bystrom v sobotu, 14. februára 2009. Po 43 rokoch zasadlo 29 bývalých žiakov opäť do školských lavíc, aby si pripomenuli chvíle veselé i vážne.
Tých, ktorým to zdravotný stav či povinnosti dovolili a prišli, už pri školskej bráne vítala súčasná riaditeľka školy, Mgr. Marta Gadušová. S prívetivým úsmevom „dospelých školákov“ odprevadila do ich pôvodnej triedy. Mnohým sa vkradla slzička do oka pri počúvaní tónov z hrdla Evky Dovcovej či ľúbezných veršov Mirky Mackovej, veľa spomienok vyvolali slová predsedníčky triedy, Mgr. Márie Švarcovej, no pravdepodobne najväčší dojem spôsobil už nečakaný príchod bývalého triedneho učiteľa, pána Imricha Kuriana s manželkou, ktorý sa práve v tento deň dožil nádherných 72. narodenín.
Osud spojil cesty 38 žiačikov v školskom roku 1961/62, keď nastúpili do piateho ročníka po absolvovaných štyroch rokoch v základných školách v susedných dedinách, Rakovnica a Honce.
Im všetkým odovzdávali v priebehu piateho až deviateho ročníka vtedajší učitelia (pán riaditeľ Ján Krišťák – dejepis a občianska výchova, pán Ondrej Macák – zástupca riaditeľa, pán Imrich Kurian – slovenský jazyk a telesná výchova, pán Milan Boldiš – matematika a hudobná výchova, pani Mária Krišťáková – prvá triedna učiteľka, pani Alena Sliačanová, Behúňová – biológia, pani Alžbeta Kindisová – ruština, pani Etela Gettlerová, Dobošová – chémia, pani Sibertová – fyzika, pani Včelárová – práce v dielni, pani Mária Sabová – pracovné vyučovanie, pani Blanka Kurianová – tanečná výchova) mnoho vedomostí, poznatkov, formovali ich názory, darovali aj časť seba, aby sa z nich stali osobnosti, ktoré sa budú schopné prebíjať životom a dosiahnu svoje ciele.
V čase, keď opustili základnú školu, nikto netušil, kam ich vietor zaveje. Myslím, že si ale splnili svoje sny a dosiahli méty, ktoré mali vytýčené.
Po krátkom kultúrnom programe a uvítacích slovách v škole sa trieda presunula do priestorov neďalekého Obecného úradu v Rožňavskom Bystrom.
Hneď vo vstupnom vestibule prítomných čakalo milé prekvapenie – rekonštrukcia tabla z deviateho ročníka, ktoré vytvoril bývalý učiteľ, pán Milan Boldiš. Bolo zaujímavé sledovať nadšené úsmevy ľudí, keď sa na table spoznávali.
Po prípitku vedenom pánom Ing. Ondrejom Molnárom atmosféru navodili Janka Konczová (umelecký prednes), Dominika Ďurská (spev), Mgr. Štefan Lipták a Jana Švarcová (tanec). Nasledovala chutná večera, večer i noc sa niesla v atmosfére spomienok, družných rozhovorov, spievalo a najmä tancovalo sa až do rána...
Ale tak, ako sa trieda poschádzala, bolo nutné i rozlúčiť sa. Mnohým viazli slová v hrdle. Nechcelo sa odísť. No pod prísľubom, že nie o 43, ale o 2 – 3 roky sa stretnutie zopakuje, to bolo ľahšie.
I vo mne zanechalo toto stretnutie veľmi veľa dojmov. Stále, keď si na druhú februárovú sobotu spomeniem, zjaví sa mi úsmev na tvári. Potešenie z toho, že sa po dlhom čase stretli dávni priatelia, že medzi nimi ešte i po toľkých rokoch existuje porozumenie, úcta, veselá nálada, pochopenie, kamarátstvo i láska. Všetko, čo v mnohých dnešných medziľudských vzťahoch tak chýba...

Text: Janka Švarcová,
foto: Mgr. Štefan Lipták, I. Molnár, J. Švarcová