Zomrel Ing. Marian Rudnay po dlhej a ťažkej chorobe vo veku 39 rokov

Ing. Marian Rudnay sa narodil 3. júla 1970 v Rožňave rodičom Márii a Ladislavovi Rudnayovcom. Detstvo naplnené šťastím a láskou prežil so svojimi milujúcimi rodičmi a bratom Rastíkom v Rožňavskom Bystrom. Priskoro stratil otca a od svojich dvanástich rokov bol veľkou radosťou a oporou svojej milujúcej mamičke, ktorá ho láskou a opaterou zahŕňala do poslednej chvíle života.
Vyrástol v rodine, kde láska k prírode a povolanie otca ovplyvnilo aj jeho voľbu povolania. Základnú školu vychodil v rodnej obci, stredoškolské časy prežil na gymnáziu v Rožňave. Jeho láska k prírode ho nasmerovala k štúdiu na VŠ lesníckej vo Zvolene, kde prežil päť pekných rokov. Počas tohto obdobia spoznal mnohých dobrých priateľov a prežité chvíle upevnili priateľské vzťahy, ktoré pretrvali doposiaľ. Po skončení štúdia sa stretol so svojou manželkou Andrejkou, s ktorou prežil v šťastnom manželstve 15 rokov. Pán Boh im požehnal dve deti - Zuzanku a Samuelka.
Od skončenia vysokoškolských štúdií až doteraz pracoval ako lesný technik v Mestských lesoch v Revúcej.
Na prvom mieste v jeho živote bola rodina, s ktorou trávil každú voľnú chvíľku. Venoval sa aj mnohým záľubám, medzi ktoré patrili práca s drevom, rezbárstvo, láska k ľudovému umeniu.
Mal veľa plánov do budúcnosti, ktoré však narušila zákerná choroba. Počas choroby sa o neho s veľkou láskou a obetavosťou starala manželka Andrejka, jeho láskavá mamka a všetci jeho príbuzní, ktorí mu boli stále nablízku. Do posledných chvíľ sa tešil zo šikovnosti a úspechov svojich detí. Duchovnú silu a oporu mal v Donovi Ivanovi Žitňanskom.
Aj napriek všetkému úsiliu a starostlivosti sa mu nepodarilo nad zákernou chorobou zvíťaziť. Svoj ťažký kríž s pokorou prijal a s trpezlivosťou ho niesol až do soboty 1. augusta, kedy vo večerných hodinách v kruhu svojich najbližších dokonal.
(MG)



4. august 2009

Milý Marian,

vážená smútiaca rodina, vážené smútočné zhromaždenie!

V sobotu večer už slnko zapadalo za obzor, keď Tvoje láskavé a trpezlivé srdce prestalo biť. Prestalo biť, ale neprestalo milovať.
Stojíme tu nad Tvojím otvoreným hrobom a Ty vieš, že hlboký je náš žiaľ, bolesť Tvojich najbližších im trhá srdce a všetci pociťujeme nesmierny smútok. Tak si miloval ľudí, svet, prírodu, chcel si ešte tak veľmi žiť. Posledné roky života si niesol ťažký kríž, ktorý si znášal s veľkou pokorou a trpezlivosťou. Bol si mimoriadny človek, starostlivý otec, milujúci manžel, syn, brat, kamarát, kolega, sused, známy...

Drahý Marian,

Ty vieš, že tichá a smutná je naša dedina. Všade okolo nás cítime láskavé ľudské srdce, ktoré dotĺklo priskoro. Ale Ty, Marian, by si povedal: „... že dotĺklo v pravý čas a všetko je tak, ako má byť...“
Nikto si nemôže byť istý budúcnosťou, nikto nevie, aký čas mu je vymeraný na tomto pozemskom svete. Ty, Marian, si robil svet krajším 39 rokov.
Čas ticha, čas spomienok, čas návratov do minulosti prichádza s poslednou rozlúčkou, keď sa v hĺbke samých seba dotýkame myšlienok o zmysle života a nášho putovania rokmi. Tvoja púť, Marian, mala zmysel. Spomienky na Teba budú popretkávané Tvojím úsmevom a Tvojou dobrotou.

Drahý náš Marian,

Verím, že nie navždy sa lúčim s Tebou v mene svojom, v mene Obecného zastupiteľstva a Obecného úradu v Rožňavskom Bystrom a v mene TJ Baník Rožňavské Bystré. Mojimi ústami sa lúčia všetci občania našej obce, ako aj všetci tí, ktorí Ťa prišli vyprevadiť na Tvojej poslednej ceste.
Smrťou sa cesta Tvojho života neskončila, len si prestúpil na druhú koľaj do cieľovej stanice nesmrteľnosti.

Odpočívaj v pokoji, nech Ti je rodná bystränská zem ľahká!


Odvaha má rôzne podoby. Poznáme fyzickú odvahu a morálnu odvahu. Nad nimi však stojí ešte jeden druh odvahy – odvaha čeliť bolesti, žiť s ňou, neobťažovať ňou iných a stále sa radovať zo života. Tieto slová presne vystihujú životný postoj nášho ocka až do posledných chvíľ jeho života. Tešil sa z každej minúty strávenej s nami. Štvrtého augusta 2009 sme nášho ocka, manžela, syna a brata navždy vyprevadili na cintorín v Rožňavskom Bystrom.

Úprimne a zo srdca ďakujeme všetkým, ktorí prišli a odprevadili ho spolu s nami.

Ďakujeme tým, ktorí nám pomohli znášať najväčší žiaľ, za ich ochotu a nezištnú pomoc.

Ďakujeme za krásne slová útechy, ktoré zazneli počas rozlúčky.

Ďakujeme za prejavy sústrasti a množstvo kvetinových darov.

Smútiaca rodina