Ján Babič Rožňavské Bystré sa dňa 9. septembra 2008 zahalilo do smútočných farieb. V dome smútku na katafalku ležal zosnulý starosta tejto obce Ján Babič. Na stanovený čas rozlúčky k rakve vyzdobenej smútočnými vencami a kyticami živých kvetov okrem manželky, dcér, brata a ďalšej rodiny, prichádzajú so smutnými pohľadmi občania obce a širokého okolia. Slzami kropia posledné kytice s pozdravmi starostlivému človeku jeho najbližší spolupracovníci, tak z Obecných úradov, ako aj zo spoločenských organizácií a strany SMER - sociálna demokracia. Prítomní starší spoluobčania zhodne konštatujú, že Rožňavské Bystré taký smútočný sprievod ešte nikdy nevidelo. Za truhlou na cintorín, kde pochovali telo zosnulého, dôstojne kráčalo okolo tisíc smútočných hostí.


„Posledné zbohom tu šepkáme do ticha, že sa raz stretneme, je naša útecha.“

Chcel sa ešte mnohokrát prejsť po tom krásnom kúsku rodnej zeme, ktorú mal tak rád. Chcel ešte veľa dobrého urobiť, chcel ešte mnohým pomôcť. Mnohých ešte čakal, no už nestihli prísť. Ani on nestihol... . Nestihol zakývať ani na rozlúčku. Rýchla a zákerná choroba ho prinútila odísť od milovanej manželky Márie, dcér Dášky a Evky s manželmi, nestihol sa rozlúčiť ani s Danielou a jej priateľom, ani od svetielka svojho života – vnúčika Samka, od brata s rodinou, od celej ďalšej rodiny, od susedov, spolupracovníkov, všetkých priateľov a známych. Ťažko uveriť, že starosta Rožňavského Bystrého, človek s veľkým srdcom, pán Ján Babič, už nie je medzi nami.
Žil rád! Jeho smiech sa ako ozvena šíril všade tam, kam prišiel. Optimizmus, ktorým prekypoval takmer až do posledných dní svojho života, mu môžeme mnohí závidieť. Vedel sa znížiť k deťom a s úctou sa prihováral aj tým najstarším. Široké bolo pole jeho záujmov a pôsobnosti.
Na zosnulého pána Jána Babiča budeme spomínať ako na milujúceho manžela, obetavého otca a starého otca. Občanom Rožňavského Bystrého bude chýbať hlavne ako dlhoročný starosta obce. „Janík“, ako ho tetky volali, už zanechal svoj úrad. Vo svojej rodnej obci sa podieľal a zúčastňoval na každej školskej, kultúrnej, či športovej akcii. Jeho srdcovou záležitosťou bol futbal a kultúrne dedičstvo našich predkov. Spomienky sa na neho viažu aj s jeho verejným pôsobením v rôznych združeniach a v politike. Pôsobil ako podpredseda okresnej organizácie politickej strany Smer – sociálna demokracia, v Združení miest a obcí horného Gemera pracoval ako hospodár, bol dlhoročným funkcionárom výboru Odborovej organizácie Štítnická dolina, bol aj predsedom predstavenstva PD v Gočaltove, dlhé roky bol členom Urbárskej a pasienkovej spoločnosti v Rožňavskom Bystrom. Svoj život žil statočne, bolo ťažké sa s ním lúčiť.
Reťaz rozlúčkových príhovorov pri katafalku so zosnulým starostom obce Rožňavské Bystré začal poslanec NR SR, pán Ing. Ján Babič. Lúčil sa v mene politickej strany SMER – sociálna demokracia, ale hlavne v mene svojom - ako priateľ. Za obce Mikroregiónu Štítnická dolina a za Odborovú organizáciu v Štítniku sa zosnulému starostovi a smútiacej rodine prihovoril starosta Ochtinej, pán Marián Kapusta. Združenie miest a obcí horného Gemera sa mu ústami starostu Štítnika, pána Miloša Galla, najst. poďakovalo za vykonanú prácu, čestnosť, ústretovosť a priateľstvo. Slová plné uznania, vďaky a veľkého smútku zaznievali z úst riaditeľky ZŠ v Rožňavskom Bystrom, pani Mgr. Marty Gadušovej. Ťažko bolo neplakať... V mene PD Gočaltovo sa lúčil pán Ing. Rastislav Bartoš. Veľký žiaľ nad úmrtím pána Babiča vyjadrila pani Želmíra Gonosová v mene Obecného zastupiteľstva v Rožňavskom Bystrom, v mene bývalého PD Honce, v mene Urbárskej a pasienkovej spoločnosti v Rožňavskom Bystrom a v mene Agrospolu Honce. Za celú TJ Baník Rožňavské Bystré a za futbalových fanúšikov dal pán Peter Urban sľub, že „srdce“ pána starostu ostane hlboko zapísané v každom steble trávy na našom futbalovom ihrisku. A akoby sĺz ešte nebolo dosť, akoby sa už nepovedalo všetko, čo sa v takejto chvíli povedať má, pani Helena Šoltésová svojou osobnou výpoveďou, ktorú pred ňou a za ňu nemohol povedať nikto iný, ešte viac všetkých prítomných nanovo dojímala. A slnko akoby z neba videlo ten žiaľ, nebojácne sa predralo pomedzi čierne mraky a sušilo to more sĺz. Prostredníctvom pani Šoltésovej sa lúčila aj celá smútiaca obec a všetci bývalí aj súčasní pracovníci OÚ v Rožňavskom Bystrom.
Za zvukov posledných tónov smútočných piesní vložili rakvu s telesnými pozostatkami pána Jána Babiča do hrobu.
Keby žil, povedal by: „Bol to bárs pekný pohreb, toľko ľudí ešte na cintoríne v Bystrom nikdy nebolo.“
Nech odpočíva v pokoji, nech mu je rodná Bystränská zem ľahká!

Text a fotografie: Bc. Silvia LENGOVÁ


___________________________________________________________________________

Môj príspevok k článku.

(Nižšie môžete pridať svoj názor k článku, alebo odkaz a podpíšte sa.)


Ján Babič sa narodil 14. októbra 1947 rodičom Ondrejovi a Márii, rodenej Belákovej. Základnú školu začal navštevovať v roku 1953 v Rožňavskom Bystrom. Obklopený láskou svojich najbližších prežil šťastné a pekné detstvo. Po starých rodičoch zdedil lásku ku zvieratám a ku pôde, a preto po ukončení základnej školy nastúpil v roku 1962 na Strednú poľnohospodársku školu v Revúcej, ktorú aj úspešne ukončil. Po ukončení základnej vojenskej služby v 1970 začal pracovať ako agronóm na JRD v Rožňavskom Bystrom a neskôr ako zootechnik v zlúčenom družstve v Honciach. V roku 1973 uzatvoril manželstvo s Máriou Vandrákovou. Z tohto manželstva sa im narodili dve dcéry, Dáša a Eva. Neskôr k nim v roku 1994 pribudla Daniela, ktorú si osvojili po smrti manželkinej sestry Anny. Od roku 1979 do roku 1988 pracoval ako robotník v magnezitových závodoch Lubeník. V lete roku 1988 odišiel pracovať na poľnohospodárske družstvo do Gočaltova, kde bol agronómom do konca roku 1990. Od začiatku roka 1991 vykonával funkciu starostu obce Rožňavské Bystré až do 7. septembra 2008, kedy po krátkej a ťažkej chorobe náhle skonal vo veku nedožitých 61 rokov.