Fotografie, ktoré rozprávajú o svadbe Zuzany a Jána Tomkovcov z Bystrého

Dedinská svadba v minulosti bola jedna z najväčších a najpozoruhodnejších udalostí, ktorá trvala aj niekoľko dní v každej dedine. Nielen preto, že sa na jej príprave i priebehu zúčastňovalo pomerne veľa ľudí, ktorí sa prejavovali rôznym spôsobom. Oproti dnešným má veľa odlišností. V minulosti ak niektorý z budúcich manželov mal niekoho finačne, alebo spoločensky vyššie postaveného človeka, už sa hovorilo, že to bude bohatá svadba. Tak sa na to pozeralo nielen očami dospelých, ale aj detí. Navyše, keď prišiel na takúto svadbu aj niekto, kto z rodiny žil v Amerike, očakávalo sa, že sa to prejaví i na nevestinom, alebo ženíchovom oblečení, prípadne na svadobnom dare, ktorý pre mladomanželov priniesli. Z jednej takejto svadby v minulosti sa zachovalo niekoľko fotografií z Rožňavského Bystrého a aj keď vtedajší ženích i nevesta dnes už nežijú, fotografie zostali v opatrovaní ich nasledovníkov. Ako malý chlapec si tak matne spomínam na jednu takú svadbu, ktorej fotografie mi teraz ochotne poskytla Zuzka Tomková, rodáčka z Rožňavského Bystrého a dnes už niekoľko rokov žijúca s rodinou v Košiciach. Vraj po starej mame, ale aj starom otcovi sme boli vzdialená rodina. Ale o tom by vedela viac povedať moja sestra Božena. Na fotografiách sú sprítomnení jej rodičia Zuzana, rod. Ďurová a Ján Tomko na Záhumnu. Svadba bola presne 25. apríla 1947. Z fotografií sa dá všeličo vyčítať. Nielen kto a ako bol oblečený, ale aj to, kto sa svadby zúčastnil, ako bola vyobliekaná nevesta i ženích, družičky a družbovia. Svadba to musela byť nevšedná, lebo budúci manželia šli na svadbu v koči, čo nebolo v tom čase v Bystrom obvyklé, takto prejsť z rodičovského domu nevesty do kostola na svadobný obrad. Niektoré tváre sú mi známe, ale poniektoré ostávajú pre mňa, a možno aj pre iných, zatiaľ tajomstvom. Preto znovu sa obraciam na Vás, ktorí máte lepšiu obrazovú pamäť ako ja, aby ste nielen mne, ale aj ostatným pomohli identifikovať ľudí z priložených fotografií. Budem vám za to veľmi povďačný.
11.4.2010

Ondrej Doboš
Fotografie: archív rodiny Tomkovcov