Na Dni obce 2009 v Rožňavskom Bystrom vítali chlebom a soľou

Bola sobota, 12. septembra 2009. Slniečko sa od rána veselo usmievalo, v obecnom rozhlase vyhrávali rezké pesničky a celé Rožňavské Bystré bolo vyzdobené farebnými stužkami. Práve tento deň – Deň obce – patril nám všetkým, rodákom, ale aj nerodákom, starším a aj mladším, vzácnym hosťom..., no proste všetkým tým, ktorým aspoň malý kúsok srdca bije pre túto peknú dedinu, ktorá si v tomto roku pripomína 718. výročie od svojej prvej písomnej zmienky.
Tento deň bol pre mnohých o to vzácnejší, že naposledy sa „Deň obce“ konal pred šiestimi rokmi a ľudia si naň v dobrom spomínajú dodnes. Deň obce 2009 bol jedným z mnohých snov pani starostky Želmíry Gonosovej, vďaka ktorej aj napriek sťaženej ekonomickej situácii môžeme dať tomuto „Dňu“ prívlastok „vydarený“.
A ak aj niekto nemohol, alebo nevedel do Rožňavského Bystrého v sobotu prísť, verím, že zážitky tých, čo tu boli, sprievodné slovo k vystúpeniam jednotlivých účinkujúcich a priložené fotografie navodia v jeho duši atmosféru, pri ktorej pocíti chuť domáceho chlebíka so soľou, ktorým sme hostí vítali.
Úvodnú častušku zložili a aj zaspievali pani Mária Uhrínová a Pani Jarmila Tomková.

Program výborne moderovala Mirka Uhrinová so Stankom Ďurským takto:

Stanko: Vážení hostia, ctení rodáci, drahí občania a milá mládež!
Mirka: Pár kilometrov na západ od Rožňavy v malebnom kúte Rožňavskej kotliny sa nachádza kúsok históriou skúšanej zeme, na ktorej leží naša obec - Rožňavské Bystré. Sme tu preto, aby sme si pripomenuli jej históriu a uvedomili si našu spätosť s týmto pre nás tak drahým kúskom zeme. Dovoľte nám, aby sme Vás všetkých po šiestich rokoch na Dni obce srdečne privítali. Ten tohtoročný sa bude niesť v duchu vďaky tým, ktorí už nie sú medzi nami, v znamení spolupatričnosti, spomienok, tradícií, folklóru a našich mladých talentov, na ktoré sme veľmi hrdí.
Stanko: Prajeme Vám úprimnú radosť zo stretnutia a príjemnú zábavu. Nech slová a tóny z tohto dňa ostanú kdesi hlbšie v nás.
Mirka: Dovoľte mi, aby som odovzdala slovo starostke našej obce, pani Želmíre Gonosovej, po ktorej prítomných pozdraví poslanec NR SR Ing. Ján Babič.

Vážení hostia, drahí spoluobčania, rodáci, priatelia, milá mládež!

Pripadla mi milá povinnosť privítať Vás všetkých na tomto kultúrnom popoludní pri príležitosti 718. výročia prvej písomnej zmienky o našej obci. Na úvod vítam medzi nami našich hostí, a to: poslanca NR SR Ing. Jána Babiča, prednostu Obvodného úradu v Rožňave Mgr. Ľubomíra Hlaváča, prednostu MsÚ v Rožňave Ing. Jána Štefana, riaditeľku ÚPSVaR v Rožňave Judr. Margitu Petrovú, predsedníčku Predstavenstva Nemocnice sv. Barbory v Rožňave MUDr. Martu Hlaváčovú, vítam medzi nami nášho pána farára Mgr. Jána Gallu, riaditeľku ZŠ v Rožňavskom Bystrom Mgr. Martu Gadušovú, ďalej vítam svojich terajších kolegov starostov: pani starostku z Honiec Moniku Paličkovú a pána starostu z Rudnej Júliusa Kerekeša a samozrejme, čo najsrdečnejšie vítam tu prítomných najstarších občanov obce pani Teréziu Jačošekovú a pána Jána Gajdoša i Vás všetkých, ktorí ste sem prišli v takom hojnom počte.

Vážení prítomní!
Nebudem Vás dlho oboznamovať s minulosťou, tú čiastočne poznáme, aj keď stále sa dozvedáme niečo nové. Je dôležité pozrieť sa späť, lebo ju môžeme zhodnotiť a hlavne poučiť sa z nej. Minulosť je istá, pretože sa na nej nedá nič meniť.
Najstaršia písomná zmienka o Bystrom Potoku (Sebuspotok) pochádza z roku 1291. Obdobie od jej vzniku až po 16. storočie zatiaľ nepoznáme, je zahalené závojom minulosti, ale z osobných mien na začiatku 16. storočia je zrejmé, že v stredoveku tu pobývali Slováci, Nemci, Maďari, Česi, Taliani, Rusi, Balkánci. Medzi nimi dominovali slovenské mená, ktorých potomkovia dodnes žijú v našej obci (Filo, Demjan, Kožár, Molnár, Kartal, Čapo, Dávid, Pástor...). Títo a mnohí ďalší tvoria históriu našej obce s jej slávou i úpadkom. Tento azda najväčší prežili v roku 1566, kedy po vpáde Turkov až do roku 1580 bola obec vyľudnená, neobývaná. Potom sa lepšie darilo až v 18. storočí, kedy je zaznamenaný veľký nárast počtu obyvateľov. Zrejme rozhodujúci vplyv mala na tento vývoj ťažba železnej rudy. V súčasnosti sa počet obyvateľov pohybuje okolo 585.
Nositeľkou duchovného života bola a je cirkev. Rok výstavby prvého kostolíka – modlitebne nepoznáme. Stál na mieste terajšieho kostola, v roku 1844 bol zbúraný a z jeho kamenia boli postavané základy dnešného kostola.
Ďalšou dôležitou ustanovizňou našej obce je škola s jej predchodkyňami. V polovici minulého storočia sa v dedine usadil Pavol Emanuel Dobšinský, ktorý tu pôsobil 4 roky. Pre úplnosť dodávam, že v tejto súčasnej škole sa začalo učiť v roku 1958, z ktorej vyšli stovky žiakov, na ktorých sme právom hrdí.

Vážení občania!
Pred nami sa práce s ľuďmi a pre ľudí zhostili na poli miestnej správy vynikajúci ľudia, richtári, predsedovia miestneho národného výboru. Pri tejto príležitosti nedá mi nespomenúť bývalého starostu obce, ktorý mal ľudí nesmierne rád, pána Jána Babiča, ktorého prvé výročie úmrtia sme si pripomenuli práve v týchto dňoch.

Vážení občania!
Sme tu svoji a poznáme situáciu a hlavne finančnú, v ktorej sa momentálne nachádzame. Celé Slovensko, celý svet bojuje s hospodárskou krízou, ktorá zasiahla aj našu obec a následkom toho je, že podielové dane, ktoré dostávame od štátu, nám boli krátené o 26 tisíc eur / cca 800 tisíc korún. Pevne verím, že naša vláda, náš parlament sa postarajú a nájdu riešenie, východisko z tejto otázky. Prečo to tu hovorím? Lebo všetko, dobre viete, sa odvíja práve od finančných prostriedkov. Aj naša budúcnosť, naše spoločné plány na zveľadenie a skrášlenie našej rodnej dediny závisí práve od tohto. Plánov, nápadov, ale aj elánu máme mnoho a viem, že podľa možností a síl ich budeme postupne realizovať. Pri tejto ťažkej práci si vážim, že aj medzi Vami sa nájdu ľudia ochotní pomôcť, poradiť. Či už je to náš rodák pán Ondrej Doboš z Bratislavy, ktorý našu obec vyzdvihuje hlavne na jeho internetovej stránke, píše veselé, smutné, športové, spoločenské správy o našej obci. Ďalej sú to mnohí dôchodcovia, mladí ľudia, ktorí sa realizujú na iných miestach, ale aj naša mládež. Im a aj Vám všetkým patrí moje poďakovanie, poďakovanie zo srdca tu a v tejto chvíli. Ešte raz ďakujem.

Vážení občania!


Musíme si uvedomiť, že máme byť hrdí na svoju obec, učme sa históriu, tešme sa z prítomnosti a chráňme si budúcnosť. Buďme spätí s týmto drahým kúskom zeme a stretávajme sa, len tak porozprávať, zaspomínať si, chráňme si tieto chvíle, kde sa môžeme vracať. Chráňme si domov. Tu sme sa narodili, tu sme sa učili slovenskú reč, ktorá je najkrajšia. Toto je náš domov, kde sa budeme vracať, k ľuďom, ktorých milujeme. Žijem v obci 50 rokov, ale stále o nej všetko neviem, ale verím, že keď sa budeme stretávať, mnoho sa o nej dozviem z úst Vás starších, skúsenejších.

Vážení občania!
Dovoľte mi ešte poďakovať sa PZ Gerlach, skupine Rožňavské Bystré pod vedením jej predsedu Jána Ujházyho, že nám pripravili občerstvenie – výborný guláš – guláš z diviaka, jelení a baraní, na ktorý Vás po ukončení programu pozývam, ďalej sa chcem poďakovať sponzorom dnešného popoludnia, a to firmám AGROSPOL Honce s.r.o., Urbárske a pasienkové pozemkové spoločenstvo Rožňavské Bystré, BRANTNER Rimavská Sobota, VZP Rožňava a Ing. Petrovi Ujházymu, Vierke Molnárovej, Františkovi Geldovi, Milošovi Leštákovi, Mariánovi Hricovi, Ľubomírovi Sedlákovi, Rasťovi Ilašenkovi, Ing. Jánovi Dávidovi.

Vážení občania!
O našej dedine, jej histórii, ale aj jej budúcnosti by sme tu mohli hovoriť celé hodiny, ale viem, že sa už tešíte na ďalší program, tak na záver mi dovoľte pozvať Vás na výstavku ručných prác našich žien, mám, starých mám, pod rukami ktorých vznikli prekrásne práce. Máme však i pre našich mužov výstavu, nech sa páči popozerať, obkukať, sú to práce našich chlapov Františka Geldu a Jána Kvačana, majú sa čím pochváliť. Ďalej by som Vás chcela vyzvať, hlavne starších, nakoľko chceme vydávať bystriansky občasník, aby ste nám boli nápomocní, aby sme zachytili čisto bystrianske zvyky, veselé, či smutné udalosti a všetko, čo život priniesol a prináša.
A celkom na záver chcem popriať v tento deň všetkým Máriám veľa šťastia, zdravia a božieho požehnania. A na budúci rok dovidenia.

 Stanko: Detská ľudová hudba Lúčka pri Základnej umeleckej škole v Rožňave sa narodila v októbri 2003. Je ozdobou mnohých regionálnych osláv a folklórnych slávností. Lúčku vedie pán Mgr. Ondrej Šmiják a jej členkami boli aj naše speváčky Evka Dovcová a Dominika Ďurská. V súčasnosti Rožňavské Bystré zastupujú v Lúčke Samko a Zuzka Rudnayovci. Dovoľte mi, aby som Lúčku pozvala na pódium.
Mirka: To, že ľudové zvyky s piesňami tejto dediny nezanikajú, ale sa zapisujú do pamäti mladých, je veľká zásluha ženskej speváckej skupiny Rožňavské Bystré. Zloženie skupiny sa vplyvom rôznych faktorov mení. S folklórnou skupinou Haviar vystupuje na mnohých kultúrnych podujatiach. Započúvajte sa do tónov piesní z našej rodnej obce v podaní žien z Bystrého.
Stanko: Radosť v očiach má snáď každý, kto vidí a počuje spievať naše dievčatá Evku Dovcovú a Dominiku Ďurskú. Zlato v hrdle Evky Dovcovej prinieslo potešenie aj majstrovi Petrovi Dvorskému, ktorý v tomto roku ocenil jej spev v súťaži Slávik Slovenska 2009 Cenou Petra Dvorského. Široký hlasový rozsah Dominiky Ďurskej ju predurčuje k tomu, že dokáže zaspievať moderné slovenské i svetové hity, ale aj krásne ľudové piesne. V súčasnosti Dominika aj Evka študujú na Konzervatóriu v Košiciach. Dnes sa nám predstavia spoločnou piesňou. Prajeme im veľa zdravia a úspechov v škole i v speve.
Stanko: Vlani oslavovala naša Základná škola svoje 50. výročie. Vedomosti v nej odovzdávajú pedagógovia žiakom pod vedením riaditeľky školy – Mgr. Marty Gadušovej. Každoročne nás deti z našej školy prekvapia na rôznych vystúpeniach pri akciách organizovaných školou alebo obcou. Nebude to inak ani dnes, keď k nám prichádzajú s milým pozdravom.
Mirka: Mikrofón zväčša pri speve nepotrebuje. Aj bez neho sa jeho hlas nesie v každom z nás rovno k srdcu. Neviete o kom hovorím? Je to skromný chlapec z našej dediny s výnimočným talentom. Študuje na Konzervatóriu v Košiciach a vystupuje s folklórnou skupinou Haviar. Celý čas stál vedľa mňa. Stanko Ďurský spieva tak, ako keď v lese statné stromy do hĺbky duše hovoria. Hovoria v žiali, ale i v radosti. Nechajme sa preniknúť jeho spevom.


Stanko: História Detského folklórneho súboru Haviarik je úzko spätá s históriou Folklórneho súboru Haviar. Haviarik pracoval pod vedením Štefana Faba hneď od počiatkov práce FS Haviar a jeho cieľom bolo pripraviť deti na prácu vo veľkom súbore. DFS dosiahol veľmi zaujímavé úspechy hlavne v speváckych súťažiach. Vedúcim súboru je Ing. Ivan Nemčok a tanečným pedagógom Ivana Nemčoková. Iste nám v túto chvíľu ostatní členovia Haviarika odpustia, ak z tohto súboru vyzdvihneme Bysträna Janka Dávida najml. A iste Vás dnes presvedčí o svojom veľkom talente v speve aj v tanci. Dovoľte mi, aby som pozval na pódium Detský folklórny súbor Haviarik.
Mirka: Takéto chvíle a okamihy sú dobré na to, aby sme si snáď uvedomili odkiaľ sme vzišli, kde sa môžeme vracať, kde nám je najlepšie, odkiaľ čerpáme silu a kde hádam budeme aj odpočívať tak, ako tí pred nami.
Stanko: Buďme hrdí na svoju obec, buďme si v nej navzájom nápomocní, chráňme si jej históriu, rozvíjajme súčasnosť a rozmýšľajme nad jej budúcnosťou.

 V budove Základnej školy bola pripravená krásna expozícia ručných prác, krojov, historických predmetov a fotografií.
Počas celého popoludnia sa najmenším venovali animátori od Saleziánov dona Bosca z Rožňavy. Pán Alexander Burdiga z Rudnej s dvomi poníkmi mal svoj kočiar neustále plný detí. Na rozprávkové postavy sa detičky menili po pomaľovaní ich tváričiek. Na novom ihrisku a v stane, ktorý patril deťom, bolo neustále plno a veselo.
Už od rána varili pred jedálňou poľovníci s rodinami v troch kotloch chutné guláše. Ako predjedlo boli mäkučké šišky, ktoré pripravili ženy zo školskej jedálne a vynikajúce langoše od pani Márie Uhrínovej.
Po kultúrnom programe a občerstvení nasledovalo žrebovanie tomboly. Asi by nikto neuveril, ale znovu sa zopakovalo to isté. Úkaz, ktorý sa vyskytuje na plesoch, turnajoch a všade tam, kde ide o výhru. Tým úkazom boli naši tradiční výhercovia pán Ľudovít Uhrín a Janko Molnár, ktorí odchádzajú z akcií minimálne s dvomi cenami. Ako to len robia...? :-)
Na tanečný parket (čiže platňu – je to vyasfaltované miesto pred školou) sa ako prvý vybral pán Ján Kvačan. A potom, až do druhého dňa už tancoval takmer každý, koho nezlomil dobrý guláš a pivo.
Na záver mi dovoľte, aby som sa v mene svojom a aj v mene všetkých hostí za tento krásny deň poďakovala pani starostke Želke Gonosovej, Mirke Kaššaiovej, Ondrejovi a Marike Uhrínovým, pedagógom, účinkujúcim žiakom a všetkým pracovníkom zo Základnej školy, poľovníkom s rodinami, kuchárkam zo školskej jedálne, Milanovi Babičovi s priateľkou Naďou, Bc. Ľubke Ďurskej, Andrejke Urbanovej, Tonke Uhrínovej, „zvukárovi a dídžejovi“ Peťovi Urbanovi, Júliusovi Molnárovi a Ing. Jánovi Gajdošovi.
Ďakujem aj vzácnym hosťom, ktorí prijali pozvanie pani starostky a dali tak tomuto „Dňu“ pečať dôstojnosti.
Osobitné poďakovanie patrí všetkým účinkujúcim z Lúčky, z Haviarika, ženskej speváckej skupine Rožňavské Bystré, talentovaným Zuzke a Samkovi Rudnayovcom, Jankovi Dávidovi najml., našim domácim stáliciam Dominike, Evke a Stankovi, ale aj rómskym tanečniciam. Ďakujem aj animátorom pod vedením Romana Padláka, Mgr. Marienke Uhrinovej so všetkými dievčatami a pánovi Burdigovi.
Ďakujem aj všetkým sponzorom, ktorí prispeli cenou do tomboly, alebo sa inak zaslúžili o zdarný priebeh tohto podujatia.
Moje osobné poďakovanie patrí Pánu Bohu, pani Mgr. Andrejke Rudnayovej a pánovi Dr. Ondrejovi Dobošovi za to, že sa prostredníctvom stránky Maj Gemer môžeme s celým svetom podeliť o naše radosti, dojmy a zážitky z tohto dňa.

Všetkým želám, aby sme sa v zdraví a v pokoji dožili aj Dňa obce v roku 2010!

Silvia Lengová

TAKÍTO SME BOLI NA DNI 0BCE 2009:

S fotografiami prispeli: Silvia Lengová (100), Janko Urban ml. (15), Dominika Ďurská (4) a Miroslav Doboš (5).