CHOLERA - Zakúpenie nového cintorína

Roku 1855-ho ku konci mesiaca Augusta začala v oboch osadách v Bystrom a v Rekeni cholera panuvať spolu i s červienkou; a tieto nemoce svoju moc nad mnohými provodily až dnu do Oktobra. Vetšina nemocných, najme tých ktorí dobrú radu a lekárstvá použili, ozdravievala síce, ale predca počtom 27 týmto nemociam v obět padli. K tomu i smrtedlnost na obyčajné nemoce vešia bola jako inokedy, takže behom tohto roku 64 zomreli; kde obyčajne do roka počet zomrelých len máličko vyše dvacať vystupuje.
Následkom takejto smrtedlnosti sa odrazu cimiter mrtvými telmi na Bystrom, ten v r. 1828-ho k starému pripustený a rozšírený. Cirkev Bystranská na náhle sa musela postarať o miestisko pre nový Cimiter; lebo ku dosavádnemu viacej sa pripustiť nedalo, a ten prastarý znovu otvárať sa nemohol, bo dnu do dediny medzi školou a farou padne a ovocnými stromami preplnený je. Dňa 16-eho Septembra tohto 1855-ho roku uzavřela tedy cirkev i obec Bystranská smluvu so svojimi obyvatelmi Jánom Dávid u humně, Georgiusom Tomko, Jánom Dávid Bandúr, Ondrejom Dávid Janečko; ďalej s Máriou Kartal, Ondrejom Doboš a s Jánom Popálený Čierný toho obsahu: že títo obyvatelia svoju lúku za Kartalovskými humny, medzi záhradami a cestou do pola pod Mních a na Špády vedúcu, severovýchodně od Chrámu ležiacu cirkvi hned a hned prepustia na cimiter, a za toto miestisko obec na budúcu jar, keď z lachtrov (t.j. za drevo v spoločnej s panstvom hore narúbané) peniaze dostane, tým prvým štyrom tricať pať (35) a tým ostatním trom dvanást (12) zlatých striebra vyplatí. Vedla tejto smluvy zaujalo sa rečené miesto na cimiter a hneď v nasledujúce dni horňou a to východnoňou stranou až dolu ku Kartalovským záhradám obšancovalo; keďže z druhých strán lesy Kartalovských zahrád ho obraňujú. V tú stranu ku poludniu a sem ku chrámu prepustili sa ale sa neobšancoval jeden klyn z miestiska na cimiter prepusteného; to sa stalo tým cielom aby si ho Ján Popálený Čierny k záhradě pripustil, na tolko, žeby medzi svoje zahrady a Kartalovské slobodnú cestu nielen do cimitera s mrtvými telmi ale i vo do pola zanahal. Takto pre Cirkev Bystranskú osvojený cimiter vysvěcený bol dňa 30-ho Septembra 1855, v nedelu XVII po sv. Trojici príhodným nábožným zpevom, rečou a modlitbou skrze domáceho sl.b. Kazatea v prítomnosti húfne shromaždeného ludu v popoludňajších hodinách. Slávnost túto lepšie ozdobiť a vyznamenať panujúca nemoc cholery a nutnosť otvorenia cimitera nedovolovala. Hneď na druhý deň bol prvý mrtvý do severovýchodného uhlu tohto cimitera pochovaný, a síce Ondrej Popálený pod 45 Číslom medzi zomrelými v tomto roku zaznamenaný. Poriadok kopania jám a vysypávania hrobov ustanovil a zachováva sa ten: že jamy vrchom cimitera vetšie jedným menšie druhým radom sa kopú od polnoci k poludniu a to tým poriadkom ako kdo zomre z ktorejkolvek rodiny, z ktoréhokolvek stavu, povolania a náboženstva. Týmto sa spolu zamedzil a zničil starý neporiadok kopania a vysýpania hrobov, vedla ktorého, každá značnejšia rodina na Bystrom mala svoje oddelené miesto na pochovávania v cimiteri, a tak hroby do nepriadku sa robily často na vzdor zákonom starie hroby sa otváraly, a iné neporiadnosti s posvatným miestom a kostmi zosnulých dialy. Mimochodom buď rečeno, že v Rekeni ešte tento neporiadok prevládá, ale to má byt len do času, kým sa terajšia strana východnia cimitera (i nejsě poriadok, už uviest nemožno) nezaplní a v západnej straně jamy kopat sa nezačnú.
Dla hore pripomenutej smluvy udaným obyvatelom vyplatila obec Bystranská dňa 21-ho Mája 1856 z dôchodkov z dreva 46 t.j. štyridcať šesť zlatých striebra..."

(Text je presným opisom rukopisu P. Dobšinského z cirkevnej kroniky)